Žiadny detský zbor. Vulgárne hovädá!

RELAX - Tí sú naši | 28.6.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Na Slniečko sa premenovali kedysi dávno na prvom ročníku martinského Folkfóra. Ich pôvodný názov Punto a rybacé hlavy totiž neprešiel schvaľovacou komisiou. Nový mal byť len na jedno použitie, dnes sa používajú oba. Aj vďaka tomu je piešťanská skupina ľahko zapamätateľná.

Antimanažér Punto a jeho rybacé hlavy. Foto: Dušan Knap

Spievajú o rajčinách, mačkách, alkohole, ale najčastejšie o rôznych absurdných príhodách, ktoré píše život. To všetko v írečitej piešťančine a trnavčine. „Píš jak počuješ, na toto zabulli už šecci Slováci. Píšu jako scú a nech sa Bernolák aj v hrobe obráci,“ sťažujú sa v piesni Ludevít Štúr. „V našich textoch netreba hľadať hlbší zmysel, žiadny tam nie je,“ tvrdí ich autor, spevák a gitarista Peter Punto Remiš. Napriek tomu sa v nich skrýva kus pravdy. V kombinácii so žánrom, ktorý chlapi z kapely pomenovali úderný vidiecky rock, vytvárajú typický štýl a fanúšikovia ich milujú. „Funguje to tak, že čím väčšia hlúposť, tým má väčší úspech. Vždy sme sa snažili o to, aby ľudia pri našich skladbách plakali, no podaril sa nám opačný efekt.“
V súkromí sú tak Punto, ako aj jeho kolegovia rybacé hlavy seriózni páni. Alebo to aspoň dobre hrajú. „Recesistické texty sú odzrkadlením nášho depresívneho života. Ale občas máme aj dobrú náladu, záleží na tom, koľko si vypijeme,“ netají sa Peter Remiš. Harmonikár Michal ho dopĺňa: „Nehráme pre peniaze, ale pre radosť. A najväčšiu radosť máme, keď dostaneme peniaze.“

Tridsaťročné manželstvo
Kultová piešťanská skupina vznikla v roku 1983, v tom čase mali jej členovia okolo dvadsiatky. Odvtedy sú spolu v takmer nezmenenej zostave a už si vraj pripadajú ako manželia.
Každý utorok večer sa schádzajú v skúšobni, cez víkendy koncertujú. Po zvyšok roka žijú svoje všedné životy. Harmonikár Michal Urban je poštárom, bubeník Robert Gajdošík šéfuje realitnej kanceláriu, basák Marián Mišík je učiteľom hudby a gitarista Laco Svitek tenisovým trénerom. Speváka Petra Remiša v Piešťanoch poznajú ako učiteľa angličtiny a náruživého blogera, ktorý si nedáva servítku pred ústa. Pri príležitosti jeho nedávnej päťdesiatky ho ocenili ako kultúrnu osobnosť Piešťan. „Či sa cítim ako hviezda? Asi päť minút, kým prejdem zo svojho domu na Kukučínovej ulici po poštu, kde som robil tri roky, alebo k bufetu oproti. Na tom úseku sa cítim byť slávny, ale kúsok ďalej ma už nikto nepozná. A v Trnave by o mňa nezakopla ani predavačka,“ zdôveruje sa.

Pekne pokope. Skupina sa stretáva minimálne raz za dva týždne. FOTO: Michal Hlavatovič

Sklamali dôchodcov
Na skupine Slniečko alebo ak chcete Punto a rybacé hlavy je minimálne jedna vec pozoruhodná. Zatiaľ čo iné kapely sa snažia o to, aby mali čo najviac fanúšikov a mohli veľa koncertovať, oni by radšej vystupovali čo najmenej. Teda, ak si zo mňa Punto nevystrelil. „Mali sme ponuku odohrať koncerty aj v Austrálii či Anglicku, ale keďže nemáme manažéra, nikomu sa to nechce vybavovať. No hrali sme už napríklad v Nemecku. Pred každou pesničkou som publiku povedal, o čom je, a všetci sa bavili, akoby tomu rozumeli. Pozvánky nám chodia neustále. Mojou úlohou ako antimanažéra je odhovoriť ľudí, aby nás pozývali. Občas sa nám to úspešne podarí,“ usmieva sa Peter Remiš. „Najčastejšie hovoríme, že sme drahí, že nemáme aparatúru alebo že náš harmonikár ma lepší kšeft, čo aj väčšinou má. Mám celú zásobu výhovoriek. Keby sa o to niekto staral, počet koncertov by bol oveľa väčší, lebo sme pomerne lacní a celkom dobrí. Ale hráme iba toľko, koľkým ľuďom sa podarí ukecať ma.“ Vraj by mu vôbec neprekážalo, ak by nevystupovali vôbec. No fanúšikovia ich zbožňujú, tak čo už s nimi? Koncerty sa neraz pretiahnu o niekoľko minút až hodín, podľa toho, koľko prídavkov si publikum vypýta. Niektorí ich však nemusia. Už sa stalo, že ich ľudia na koncerte ignorovali. „Vypískať nás nevypískali, ale raz sme sklamali sálu plnú dôchodcov. Čakali detský spevácky zbor Slniečko, a namiesto toho im prišli hulákať vulgárne hovädá,“ usmieva sa pod fúzy.

Slniečko vo svojej skúšobni pred dvadsiatimi rokmi. FOTO: Milan David

Chystajú lásku
Líder skupiny si spomína aj na jednu skalnú fanúšičku, ktorá mu neustále písala a chcela sa k nemu nasťahovať. Zaujímavé bolo, že išlo o Angličanku, ktorá ich skladbám vôbec nerozumela. Všetky sú totiž po slovensky. „Po anglicky nepíšem, lebo by som sa musel uspokojiť s priemerom. Pri piešťančine môžem ísť až na koreň jazyka. Ale ktovie, možno raz... Máme však jednu celú pieseň v ruštine. Mala by sa objaviť na novom albume, ak ho niekedy vydáme. Vydavateľ sa ma k tomu snaží dokopať už štyri roky, no asi som lenivý.“ Slniečko zatiaľ vydalo päť albumov so zaujímavými názvami: Žuvačková mafia, Burgynová kampaň, Hudba pre ožralých slonov, Bašavel a Odpočúvaj v pokoji. Ďalší v poradí vraj bude, netradične, celý o láske. No nebolo by to Slniečko bez nejakej kulehy. „Určite nemám na mysli len lásku medzi dvomi ľuďmi. Bude to láska na všetky spôsoby,“ dodáva Peter Remiš.