Analýza hry Spartaka očami Dušana Radolského: Trnavu zdobí pragmatický futbal
BLOG - Dušan Radolský | 3.11.2017, 09.01, prispievatelia
Futbalový tréner Dušan Radolský analyzoval momentálny úspech Spartaka Trnava, ktorý po štrnástich kolách vedie futbalovú Fortuna ligu s deväťbodovým náskokom pred Žilinou.
Dušan Radolský. Foto: Ján Král
reklama
Futbalový Spartak začal hrať absolútne jednoduchý futbal. Ten je jednoduchý sám o sebe, nesmieme ho len komplikovať. Spartaku sa toto darí.
Červeno-čierni majú úžasnú vyrovnanosť doma i vonku, po osemnásť bodov získali na domácom štadióne i súperových ihriskách, dokonca na pôde protivníkov strelili viac gólov.
Výkony sú smerom k výsledkom vyrovnané. Treba povedať, že je to výsledkovo úžasné. Podobnú sériu mal s mužstvom Juraj Jarábek, hoci to bolo v inej fáze sezóny. Dva mesiace nestratiť ani bod, to je už výkon hodný ocenenia.
reklama
Futbal Spartaka je posunutý do defenzívy, do pragmatickosti a využívania rýchlosti krídlelníkov a útočníka pri kontrách. Aj v Trenčíne v podstate rozhodol rýchly protiútok a následné vylúčenie Kleščíka. Nie všetko vyjde, ale do nebezpečných situácií sa takto mančaft dostáva.
Mužstvo má navyše vynikajúcu potenciu, z minima šancí vie vyťažiť góly.
Na hre je badateľný zaujímavý taktický prvok.
Niekedy príde jednoduchý odkop na súperovú polovicu do autu, mužstvo sa posunie a vyvinie na protivníka pressing, pri ktorom využívajú rýchlosť Egha, Jirku či Čanturišviliho.
Hovorí sa síce, že presná prihrávka je rýchlejšia ako ktorýkoľvek hráč, ale keď súper rozohráva, dokážu sa menovaní útočníci rýchlo presúvať, čím robia obrancom dosť veľké problémy.
Dôležité výkony jednotlivcov
Veľmi dôležitou súčasťou trnavského úspechu sú stopéri Tóth a Godál, ktorí majú formu. Prvý menovaný sa vo väčšine zápasov vyvaroval veľkým chybám, aké sme u neho vídali v predošlých sezónach. Godál hrá v defenzíve tiež oveľa lepšie ako v minulom ročníku.
Čonkova forma rastie, aj keď si myslím, že má ešte na viac. Kadlec hrá dopredu solídne, vzadu vidno ešte rezervy, ale je zaujímavý a dá sa na ňom stavať.
Ide aj mladému brankárovi Vantrubovi. V televízii som započul jeho prirovnanie k Neuerovi. Nemám takéto reči rád. Hoci disponuje veľkým talentom, má od nemeckého reprezentanta ešte ďaleko a podobné glorifikovanie mu môže skôr ublížiť ako pomôcť.
Krajní obrancovia Kadlec a Čonka dosť často zostávajú vzadu, zatvárajú priestor, hlavne keď hrajú proti súperom, ktorí sú známi krídelnou hrou.
Vidím to skôr ako taktický zámer, keď obrane ešte vypomáha jeden z defenzívnych záložníkov - Sloboda alebo Pehlivan.
Piati futbalisti zostávajú vzadu, držia pozície a piati hore napádajú. Zoberme si, že veľa hráčov Spartaka do šestnástky nechodí, až keď si mužstvo vytvorí tlak, počet sa zvyšuje.
Nepoznám trénerove myšlienky, vidím v tom ale systém 5 - 5, ktorý sa objavuje v hre Spartaka čoraz častejšie.
I v Trenčíne sa tieto myšlienky potvrdili, kde sa Čonka a Kadlec do ofenzívy príliš nepúšťali a naopak vykrývali priestory, z ktorých mal Spartak rešpekt.
Pehlivanovi som ešte stále neprišiel úplne na chuť. Naďalej príliš reční s rozhodcom, simuluje. Netvrdím, že je slabý futbalista, to vôbec nie! Má mnohé dobré veci, dokáže otočiť hru. Cudzinec by však mal mužstvu odovzdať ešte viac.
Sloboda robí pre mužstvo kus práce, zoberme si, že Greššák sa po uzdravení ešte nedostal do zostavy, keďže mužstvo momentálne funguje.
Vlasko priniesol do tímu herné sebavedomie, ktoré mu nechýba. Aj on však ešte hľadá sám seba a formu z čias, keď odchádzal z Trnavy. Myšlienkovo však vyrieši veľa záležitostí.
Aj keď možno občas pokazí, situácie často posunie netradičným spôsobom tak, že sa jeho tím dostane na súperovu polovičku. Ani on ešte zrejme nie je so sebou spokojný, nakoľko mu chýba zatiaľ lepšie finále v koncovke.
Trnava je zaujímavá aj tým, že keď si pozrieme tabuľku strelcov, na čele nie je ani jeden spartakovec. Góly sú rozložené medzi viacerých hráčov. Na jednej strane, mať v tíme strelca je bomba.
Keby bol Egho väčší sebec, mohol ním byť. Lenže, on asi v štyroch situáciách namiesto strely prihral a bol z toho gól de facto do prázdnej bránky. Rieši veci kolektívne.
Analýzy protivníkov
Mančaft celkovo pôsobí ako partia, nevyzdvihoval by som individuality. Evidentne sa ale v kabíne dohodli na taktike a tú dodržiavajú.
Myslím si, že tréner pri analýze protivníkov nehovorí o slabinách súpera. Akonáhle totiž začnete kalkulovať so slabými miestami, nevyjde to. Naopak, myslím si, že El Maestro rozpráva o kvalite protivníkov, čím drží hráčov v koncentrácii.
V psychologickej príprave mužstva sa pravdepodobne objavujú momenty, keď tréner povie mužstvu: „Nie je dôležité, čo viete, ale čo dokážete.“
Mám z toho taký pocit, že hráčov dokázal presvedčiť, aby nerozprávali o svojich kvalitách, ale ukázali ich pred divákmi na ihrisku.
Vidím tam mnoho pragmatickosti, čo zrejme súvisí s nemeckou školou. Vyžadovali sme to, samozrejme, aj my, mnohí slovenskí tréneri.
A čo titul?
Po zápase v Trenčíne sa kluboví činovníci posťažovali, že klubu sa neverí a nepraje. Zabudli azda, že sú na Slovensku a úspech sa neodpúšťa? Tak to je!
Teraz sú úspešní, musia rátať aj s tlakom. Pokiaľ by sa nechali týmito vecami rozhodiť, bolo by to zlé.
A či bude Spartak útočiť na titul? V Poľsku chce pred sezónou každé mužstvo hrať čo najvyššie, prípadne bojovať o titul. Počas sezóny sa to ukladá.
Trnava tiež mala svoj plán. Tréner nadšenie brzdil a ďalej brzdí, ale zámer bojovať minimálne o Európu vnútri klubu určite mali. Všetko samozrejme závisí od vývoja zápasov.
V klube sa teraz určite tešia z deväťbodového náskoku. Pamätám si však už aj štrnásťbodový, ktorý ligový tím prešustroval.
Bola by veľká chyba, ak by sme si mysleli, že všetko je teraz ok. Ak bude niekto v klube tvrdiť, že všetko šliape, ako má, niečo nebude v poriadku. Nesmú sa uspokojiť!
Vo futbale ale platí, že všetko je o výsledkoch a tie dávajú trénerskému tímu pri svojich doterajších rozhodnutiach za pravdu.
Po víťazstvách prichádza dobrá atmosféra do šatne a rastie sebavedomie. Jedno s druhým súvisí a ja prajem Spartaku, aby bol úspešný. Ako Trnavčan klubu držím palce.
DUŠAN RADOLSKÝ
Autor je futbalovým trénerom, pôsobil vo viacerých slovenských kluboch, najvýznamnejšími štáciami boli 1. FC Košice, Slovan Bratislava, MŠK Žilina a Spartak Trnava.
Viedol úspešnú slovenskú dvadsaťjednotku, ktorá skončila na majstrovstvách Európy na štvrtom mieste a kvalifikovala sa na olympijské hry v Sydney.
Figuroval ako asistent pri poslednom federálnom výbere Československa.
Trénoval aj v Dubaji, výraznú stopu zanechal z Českej republiky (Cheb, Olomouc, Hradec Králové, Slovácko) a meno si urobil aj v Poľsku, kde viedol Dyskoboliu Grodzisk, Ruch Chorzów, Poloniu Varšava či LKS Nieciecza.
Rodený Trnavčan oslávil 13. novembra 67. narodeniny.