Natiahnuté ruky jezuitov

RELAX - Na ulici | 1.7.2011, 00.00, prispievatelia

Pred sídlom trnavského arcibiskupstva na Hollého ulici postáva skupinka ľudí. V honosnej budove do Nežnej revolúcie boli vojenské kasárne a byty pre šarže, do Barbarskej noci v apríli 1950 slúžila saleziánom.

Autor drevorytu Lukáš Péči akoby fotoaparátom zachytil pokojnú atmosféru svojej rodinky, relaxujúcej v záhrade na Halenárskej ulici.

Predtým tu v menšej budove sídlil konvikt pre študujúcu mládež šľachtického pôvodu. V 16. storočí mal na tomto mieste svoj dom administrátor ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Telegdi. S jeho menom sa od roku 1577 spája prvá katolícka tlačiareň v Uhorsku. Iba o rok neskôr už táto významná inštitúcia pracuje na plné obrátky. Od počiatku sa pod niektorými textami objavuje monogram L. P., inokedy celé meno Lucas Peechi. Rovnako ako jeho súčasník, slávny trnavský rodák Ján Sambucus, aj Peechi používal prídomok Pannonius.

Desaťročný právnik
„Lukáš Péči bol spolupracovníkom Mikuláša Telegdiho hneď od rozbehu zánovnej kníhtlačiarne,“ začal svoj výklad tradičný sprievodca skupinky fráter Georgius. „Pravdepodobne sa zoznámili už počas Telegdiho štúdia v Krakove. Niekoho to možno zarazí, pretože vtedy, v roku 1558, by bol mal Péči ako študent práva iba desať rokov. Nie je to však vylúčené. Deti šľachticov mali prípravu na vyššie štúdiá urýchlenú vďaka kvalitným súkromným učiteľom. Mikuláš Telegdi zrejme pochádzal zo starého uhorského rodu Čanádiovcov, no z chudobnejšej vetvy. O jeho základné vzdelanie sa v rodnom Mezötelegde postaral miestny farár Štefan Ilošvai.“

Pomoc príde z Floridy
Georgius sa poškrabkal na vyholenom koliesku vo vlasoch. „U Lukáša Péčiho mám opačný problém. Pochádzal z Novej Vsi pri Sabinove, v súčasnosti s prívlastkom Pečovská. Toto meno dostala po rode dávnych majiteľov usadlosti. Lukáš sa narodil v roku 1548, možno o rok o dva skôr. Niektorí bádatelia trnavských dejín predpokladajú, že bol synom Gašpara Péčiho z Kluže. V roku 1555 Gašpar a Martin, synovia Ladislava Péčiho, získavajú za Gašparove diplomatické služby a udatnosť v boji od kráľa Ferdinanda I. šľachtický titul, o tri roky aj Novú Ves s poškodeným stredovekým hradom a ďalšie majetky v Šarišskej župe po Jurajovi Tarcajovi. Gašparov brat Martin zomrel bez potomkov. Zvláštne, že v dochovaných listinách sa medzi dedičmi Gašpara, absolventa univerzity vo Wittenbergu, s menom Lukáš nestretávame. Nefiguruje ani v dokladoch o majetkovoprávnych sporoch so susedmi. Pritom meno Lukáš medzi potomkami Benedikta Péčiho, ktorého obdarovali pozemkami ešte Arpádovci v 13. storočí, nie je zriedkavé.“
Možno sa však vzťah Lukáša Péčiho k šľachtickému rodu z Pečovskej Novej Vsi onedlho objasní. „Nedávno mi pán Georg Mezo z Floridy, ktorý po matke pochádza z tohto rodu, sľúbil v tomto smere pomoc,“ pochválil sa Georgius.

Génius Péči
Mních sa doškrabkal na umelej lysine. „V starom dobovom perínsko-forgáčovskom denníku je poznamenaná táto veta: Dňa 20. novembra 1576 zomrel na mor Gašpar Péči, skúsený mudrc, ktorý sa vyznal v klasických jazykoch, švagor Imricha Forgáča. Zaujímavé, asi v tomto čase sa v Trnave objavuje bakalár práva Lukáš Péči a po smrti Antona Melíka sa stáva právnikom ostrihomskej kapituly, usídlenej v Trnave. S administrátorom arcibiskupstva úzko spolupracuje aj v tlačiarni. Ovláda množstvo jazykov, pracuje ako korektor i editor, zároveň je zručným grafikom a výtvarníkom, zhotovuje nové typy písma, štočky s ornamentmi, píše a uverejňuje básne. Trochu predbieham, ale od roku 1591 sa na stránkach trnavských výtlačkov objavuje aj jeho erb s týmto vročením. Rediguje preložené kalendáre v úprave krakovských astrológov Petra Slovacia, Bernarda Krackera a Gabriela Joannicia, v priebehu niekoľkých rokov zhotovil pre tlač asi stovku drevorezov. V Trnave sa usádza na Halenárskej ulici. V miestach neskoršej židovskej synagógy má pri dome veľkú záhradu. S manželkou Martou mali synov Ladislava a Imricha. Takéto mená sa tiež často objavujú v rodostrome predkov Gašpara Péčiho. Idylický rodinný portrét nájdeme v jeho vlastnej knihe, bohato zdobenej vlastnými ilustráciami z oblasti botaniky.“
Péčiho spoluprácu s Telegdim ukončila dňa 22. apríla 1586 administrátorova smrť. Stíchol aj tlačiarensky stroj. Vo svojej poslednej vôli ohľadom vlastníctva tlačiarne Telegdi nezanechal žiadny odkaz. Snažili sa ju získať viedenskí jezuiti, poslali aj žiadosť Uhorskej kráľovskej kancelárii, ale cisár Rudolf ju zamietol. S jeho súhlasom tlačiareň zostala v držbe ostrihomskej kapituly. Znovu sa nakrátko rozbehla až o pár rokov. (Pokračovanie nabudúce)

Desať dní meškania
Produktom Telegdiho a Péčiho spolupráce je aj kalendár na rok 1583, pre ktorý Péči zhotovil päťdesiatdva miniatúr. V Novom kalendári (Calendarium Novum) je aj vysvetlenie, prečo pápež Gregor XIII. zmenil juliánsky kalendár, ktorý za astronomickou skutočnosťou zaostával už takmer desať dní. Korekcia mala odstrániť najmä problémy v liturgii, napríklad Veľkonočná nedeľa sa už dávno nemohla sláviť podľa dávnych predpisov po jarnom mesačnom splne. Túto disproporciu mala odstrániť Gregorova reforma už v roku 1582, keď po 4. októbri mal nasledovať 15. október. Uhorská šľachta novinku neprijala. Stalo sa tak až na sneme v roku 1587. Po 21. októbri vtedy nasledoval 1. november.
 

TEXT A REPROFOTO: LACO ŠEBÁK