Trnavské rybníky
reklama

Začátek mojéj filmovéj kariéry

BLOG - Dzetko Krúpik | 28.6.2011, 00.00, prispievatelia

Pre starých ludzí je normálné, že furt na néčo frflú, spomínajú, jako bolo kedysik lepší, a ráda poučujú. Šak to vím vedla teho, jaký som já. Ale neskáj to už též tak celkom neplací, lebo frkocú pomály šeci, na moje dobré rady nigdo nedá, tak aspon spomínám. Tot som si spomenul, jako som sa skoro stal filmovú hvezdu.

Ket som chodzil do školy, ból som v ročníku, na kerém sa probuvali šelijaké reformy školstva. Nakonec zme ani nevedzeli, do jakéj trídy f tem roku chodzíme. A navác placilo heslo o úském spojení školy ze životom, a tak zme sa moseli zapájat do šelijakých mimoškolských aktivít. Jeden rok došlo ge temu, že čast trídy nacvičuvala na spartakijádu, dzifčence a nékolko talentuvaných jednotlifcóf trénuvalo na stredoškolskú sútaž hudebne-speváckých súborof. Ze zbytku žákof našej trídy, o kerých súdruh raditel vhlásil, že su neni ničeho schopní, vytvoril pracovnú skupinu a dal hu g dispozícije školníkovi Joži-báčimu. Boli zme teda néčo jako f tem čase na vojne petepáci. Aj nápln činnosci bola podobná. Vozili zme na tragačoch uhlí do pivnice, lebo f trídách sa ešče kúrilo s kachláma a moseli zme byt pririchtuvaní, ket sa zima opýtá, čo zme robili v lete.
Od téjto dóležitej činosci nás zachránila na druhý den delegácija zložená ze zástupcu povereníctva školstva, jakéhosik metodického pedagogického ústavu a zástupcu Československého štátného filmu. Delegácija sedzela dve hodziny u raditela. Ten nás potom odvolal od hromady úhlá, kázal osprchuvat sa a nastúpit v našéj tríde. Predstavil nám jedneho súdruha jako producenta náučno-inštruktážného filmu Žiaci za teodolitom. Súdruh nám vysvetlil, o čem to f tem filme je, a že ráno máme čekat o sédmej pret školu. Máme sa oblécit športovo, zebrat si na celý den jedlo a néčo na picí. A navác že to bude aj placené. „Sú nejaké otázky alebo nejasnosti?“ opýtal sa nakonec súdruh producent.
Aj ket zme nevedzeli, čo je to teodolit, boli zme račí cicho, lebo určite to bolo lepšé jako fúrikuvat úhlí do školskéj pivnice.
Raditel nás nehál sedzet f tríde a išól vyprevadzit delegáciju. Dočkal, pokát sa nasáčkuvali do služebného Tatraplánu a stál v haptáku, až sa afták stracil za rohom. Víte, f tem čase sa f Tatrapláne vozili len velice dóležití ludé a náš súdruh raditel mal už len dva roky do dóchotku. Vrácil sa k nám do trídy, zrekviruval mokrú špungiju, s kerú zme tráfali do smecáka, zaveseného na tabule, a hodzinu nám prednášal o dobrých mravoch a poslání súčasnéj ludovodemogratickéj kinematografije. Nakonec nám ešče pohrozil z dvojkáma z mravóf, pokát sa néčo dozví, a puscil nás domo. Ket scete vedzet, jako to dopadlo s tú filmovačku, nápoky si kupte Trnafský hlas aj za týden!

reklama

Váš dzetko Krúpik

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda / TANEX Trnava
reklama