Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Nežná princezná, ktorá vie poriadne nakopať

RELAX - Reportáže | 6.7.2011, 00.00, Rastislav Piovarči

Celú tú maškarádu okolo Malženickej paroplynovej elektrárne v Trakoviciach by si zrejme Nikola Tesla pekne vychutnal. Žiariaci osemdesiatštyrimetrový komín, turbíny a generátory, vyrábajúce elektrickú energiu, miniatúrne vodopády pod chladiacimi vežami.

Nežná princezná, ktorá vie poriadne nakopať

Viac ako pol roka trvalo, kým v malženickej elektrárni vychytali všetky chyby. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

 

Ale možno by to pre neho bol len chabý pokus priblížiť sa dokonalosti. Sám testoval parnú aj plynovú turbínu. Tá druhá nesie jeho meno. Určite by mu v hlave skrsli nápady, ako by to šlo inak a asi oveľa lepšie. Sníval o tom, že ľudia na celom svete raz budú využívať energiu z vesmíru, a zadarmo. Vraj čosi také aj načrtol. Konšpiračné teórie hovoria o tom, že plány a s nimi aj nádeje mu vzala a zmarila americká FBI. Nakoniec, Tesla sa nepohodol so svojimi nápadmi ani so slávnym Edisonom. Ale títo dvaja chlapíci to kedysi všetko naplno začali. Lenže zatiaľ čo jeden bojoval za striedavý prúd, druhý presadzoval jednosmerný. Vzájomná nevraživosť vzrástla natoľko, že pre ňu prišli aj o Nobelovu cenu. Dvaja geniálni vynálezcovia sa vedecky nikdy nepochopili. Každý z nich myslel úplne odlišne. Tesla, mladší od Edisona, bol aj originálnejší. „Keď dostanem nejaký nápad, hneď ho v myšlienkach začínam tvoriť. Mením konštrukciu, zdokonaľujem ju. Vôbec nie je dôležité, či turbínu dávam do chodu v myšlienkach alebo v laboratóriu. Tak môžem rýchlo rozvinúť a zdokonaliť výmysel a ničoho sa pritom nedotknúť,“ povedal raz o spôsobe svojej práce Nikola Tesla.

 

Výhodou paroplynu je, že do hodiny to vedia rozbehnúť na plný výkon. Foto: Michal Hlavatovič

reklama


Elektrina bez strachu
V Malženiciach sa to tiež všetko začalo hádkou. Domáci akúkoľvek stavbu v blízkosti obce odmietali. Stačilo im, že tam majú niekoľko stožiarov s hrubými drôtmi vysokého napätia a za oknami znudene pariacu atómku. Navyše z nej mali strach. Proti paroplynu, ako plánovanú elektráreň nazvali, dlho protestovali, kričali, nadávali, ale nič nepomohlo. Dnes stojí v katastri Trakovíc, tí však na ňu nevidia, naopak, Malženičania ju majú neustále pred očami. Daň z nehnuteľnosti ide do trakovickej kasy, Malženičanom ostal trvalý pohľad a pomenovanie po ich obci. Spoločnosť E.ON, ktorá za elektrárňou stojí, však podporuje obce.
Možno keby nás sprevádzal po paroplynovej elektrárni Tesla, videli by sme všetky tie turbíny, drôty, drobné svetielka ako nejaký zázrak. Takto sa návštevníkovi-laikovi vryje do uší akurát tak nepretržitý hluk. A myseľ opantá neuveriteľne nádherná stavba. Architekti sa tentoraz skutočne vyznamenali, z tohto diela musia byť hotoví aj tí vo vesmíre. Hoci prvoradou úlohou elektrárne je produkovať energiu, môžu Malženice svojím výzorom smelo konkurovať trnavskému Bellušovmu vodojemu. 
 

 

Turbíny paroplynového kolosu. Foto: Michal Hlavatovič

 

Funguje to!
Viac ako pol roka trvalo, kým v elektrárni vychytali všetky chyby. Napríklad k čerpacej stanici na vodu museli prikúpiť špeciálne zariadenie na jej úpravu. Dovtedy sa im totiž z času na čas upchávali filtre. Vodu berú priamo z Dudváhu, stáva sa, že niekedy je v nej množstvo kalov. Ten však dokážu odstrániť. Následne ho sušia a odvážajú do kompostárne. „V prípade, že by sme v kaloch zaznamenali nejaké chemické prvky, vieme to riešiť. Ale zatiaľ sa to nestalo,“ hovorí vedúci prevádzky elektrárne Marián Greif.
Na obsluhu tohto elektrárenského kolosu si počas bežnej prevádzky vystačia traja zamestnanci. Zmenový inžinier, operátor a mechanik merania. Vo velíne na monitoroch počítačov sledujú celý proces výroby elektriny. V prípade potreby vedia okamžite zasiahnuť.
Energia vzniká rozkrútením generátorov. Tie poháňa plynová turbína, ktorá spaľuje zemný plyn. Denne ho spotrebuje asi 57-tisíc metrov kubických. „Horúce spaliny z plynovej turbíny prechádzajú cez spalinový kotol, v ktorom sa voda zohrieva na paru. Tá poháňa parnú turbínu, ktorá pomocou generátora vyrába ďalšiu energiu“, opisuje technológiu výroby elektrickej energie Peter Jančárik. Spaliny majú teplotu takmer šesťsto stupňov Celzia. V chladiacich vežiach sa kondenzujú pary, neustále tu prší a hučí.

 

Elektrárni dominuje osemdesiatštyrimetrový komín. Foto: Michal Hlavatovič


Hračka za milióny
Elektráreň pripojili k dodávateľskej sieti, v máji ju oficiálne spustili. Postaviť ju trvalo necelých 26 mesiacov. Zatiaľ naplno ide len občas, a to najmä v prípadoch, keď vykrýva výkývy v energetickej sieti. Počas víkendov ju zväčša odstavujú, všetko však závisí od pokynov dispečingu v Nemecku. „Sme pološpičková elektráreň. To znamená, že ak treba, rozbehneme sa do jednej hodiny na plný výkon. V tom je výhoda paroplynu,“ vysvetľuje Marián Greif. V čase odstavenia robia bežnú údržbu systémov.
Za najmodernejšiu technológiu spoločnosť E.ON zaplatila štyristo miliónov eur. Elektráreň na výrobu elektrickej energie spotrebuje za jeden rok až päťsto miliónov metrov kubických zemného plynu. Za ten čas pri výkone 436 MW vyrobí tri miliardy kWh elektrickej energie. Takýmto množstvom dokážu rozžiariť až deväťstotisíc domácností. Ak práve v tejto chvíli zapnete rádio alebo len obyčajnú stolnú lampu, možno ju spustí práve elektrická energia z Malženíc. Kým k vám dorazí, všade na jej ceste do domácností sa nachádza slávny Tesla. Stĺpy plné drôtov sú aj bez akéhokoľvek nápisu s jeho iniciálami malými pomníkmi práce tohto neuveriteľného človeka. „Je ním každý stĺp diaľkového vedenia elektrického napätia,“ povedal v jednom z rozhovorov s novinármi génius. Pre pokrok chcel obetovať aj tieto pomníčky, výskumy totiž zasvätil tiež bezdrôtovému prenosu elektrickej energie. Do víťazného konca ich nikdy nedotiahol. Kľúč k neuskutočneným nápadom sa možno ukrýva v jeho myšlienke, ktorú kedysi vyslovil. A možno je to len mätúci odkaz, ako ísť ďalej. „Každý človek má potrebu veriť v nejaký druh vyššej moci. Všetci musíme mať ideál, aby riadil naše chovanie a uspokojil nás; nie je rozhodujúce, či je to viera, umenie, veda alebo niečo iné.“

 

V chladiacich vežiach kondenzujú pary.Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda bonus 1200
reklama