Ani Cháron, ani Áron

RELAX - Reportáže | 8.7.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Sezónny kompár Fero Škorík už má čln na vode a je k dispozícii každému, kto sa chce previezť cez Váh medzi Šúrovcami a Vinohradmi nad Váhom.

Fero Škorík a jeho sezónny svet.. Foto: vlk

Trieskam kovovou tyčkou do rúry zďaleka pripomínajúcej zvon. Nič. Skúšam volať na telefónne číslo napísané na ceduli priklincovanej na strome. Nič, len šumenie vetra v korunách stromov. Zvláštne miesto, dva brehy, silný prúd. Akoby som volal legendárneho prievozníka mŕtvych z gréckej mytológie Chárona. Opäť tlčiem. Tentoraz ráznejšie, aj keď na druhý svet sa mi ešte nechce. Našťastie sa oproti objavil chlapík, ktorý skôr pripomína Árona, starozákonného proroka a prvého židovského veľkňaza. Keď sa čln priblíži, všetky moje fantazmagórie sú preč. Je to Fero.

„Stále ma to ťahá k tej múdrej rieke,“ hovorí samozvaný kompár.. Foto: vlk

Slúži ľudu
Sám o sebe hovorí, že má rád dobrú partiu, dobré jedlo, dobré pitie a veľmi rád je v prírode. Preto už niekoľko rokov križuje prúd Váhu so svojou závesnou kompou. Zima je pre Fera čas na cestovanie. Tentoraz sa však nikam ďaleko nevybral. „Vnúčik má v Belehrade starých rodičov, tak som tam s ním zašiel,“ hovorí. „Potom sme boli len tak s kamarátmi na dvoch týždňových lyžovačkách, aj keď sám nelyžujem. Ide o partiu. Nechcel som ju trhať. Bolo to príjemné. Večer som im hral na harmonike.“
Najviac ľudí sa prichádza previezť cez víkendy. Cez pracovné dni aj nikto. „Historicky mal tento prievoz význam v čase, keď chodili ľudia na druhú stranu robiť najmä do viníc. Teraz slúžim len turistom a občas niekomu, kto si ide pozrieť na druhú stranu svoju roľu alebo ide na návštevu do susednej dediny či sa ide len tak poprechádzať. V minulosti sa tu prievozník uživil. Moja kompa je čosi ako Čiernohorská železnica, ktorú tiež obnovili len šialenci. Ja som jeden šialenec, ktorý obnovil prievoz. Už to aj celkom slušne legalizujem. Mám hotový aj protipovodňový plán, v loďke sú záchranné prostriedky. Kto sa bojí, nech si uvedomí, že prísť sem trebárs autom je oveľa nebezpečnejšie,“ smeje sa. Bufet pri rieke otvárať nechce, lebo by sa mu doň nahrnuli chlapi po záverečnej, a to by sa nevyspal.

Zvláštne úle si vyrába sám. Foto: vlk

Raj bohatých
Unikátny vážsky kompár sa teší aj svojim včielkam. „Dobre prezimovali. Nohy mi už príliš neslúžia, tak som si kúpil terénne auto, aby som ich mohol častejšie chodiť pozerať. Už som vytočil aj repkový a agátový med.“
Ku kompe a včelám pribudli Ferovi aj capkovia a kozička. Tvrdí, že u neho majú rohatí raj. „Minuloročná sezóna bola ťažká. Dva razy ma vyplavilo, ale vydržal som. Tento rok som zmenil aj platbu za prievoz. V člne pribudla kasička. Kto chce, zaplatí koľko chce. Žiadna fixná taxa.“ Tento rok tiež nežiadal obce o podporu, ktorú dostal minulý rok. „Až na konci sezóny sa ich spýtam, či im to stálo za to a či to nejako ocenia, že ich propagujem. Nikoho nenútim.“