V parku na návšteve

BLOG - Za dverami | 30.6.2011, 12.14, Katarína Rosinová

Bernolákov Sad, promenáda, Proma. Len čo sa vonku po zime ako-tak oteplí, zaplnia ju zamilované páriky, skejťáci, alebo len tak – partie násťročných spolužiakov a kamarátov. Ich cesta priamo zo školy vedie tam.

Cez deň sa o ňu delia s mamičkami a psíčkarmi, večer je iba ich. Prvé pusy, prvé cigarety, alkohol – čo na tom, že najlacnejší? Gitara a kolujúca fľaška posediačky v tráve. S čerstvým vysvedčkom v ruke chutia najlepšie, bez ohľadu na známky. Pocit slobody. Závan Trnávky, mäkká tráva a štípajúce komáre. Nech. Lavičky ako stvorené na túlenie sa. Aspoň netreba riešiť dilemu, do ktorého podniku zaliezť, aby bolo súkromie. Riešenie problémov mladých, ktorí ešte bývajú s rodičmi. V Prome sa dá byť donekonečna a zadarmo. Nikomu sa nechce ísť domov. Koľko generácií už prichýlila?
Vždy, keď tadiaľ prechádzam, cítim mierne nostalgické šteklenie v žalúdku. Mám chuť prisadnúť si do kruhu akoby nič a vypýtať si trebárs oheň. Lenže, tí ľudia sú odo mňa aj o desať rokov mladší. Asi by ma do partie nevzali. :) A moji rovesníci, súpútnici z Promy už popíjajú v baroch, prípadne ani to nie.
Posledné roky cez Promu vždy len prechádzam. Akosi cítim, že do nej nepatrím. Aspoň dovtedy, kým nebudem mať v rukách kočík. Ale to už bude iné...