Futbalová glosa: Pomaestrovské zápasy boli pre nás trošku ťažké
ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 14.5.2018, 09.00, prispievatelia
Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.
Ilustračné foto: Ján Král
Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce - Modranka 0:4 (0:2).
Nazdááár majstri,
jak sa darí?
Do pohody, len tý autá by som vysypal do Mariánskej priekopy. To zas bol pekne plodný týden.
V pondzelek, ket vyšlo z linky jenno aut, čistá rakva na kolesách.
Chudák černý Peter. Móže sa hovorit černý, keby né, tak pre istotu.
Upratal som, móže aj príst Náhodná protiekstrémická jednotka.
Sa som sa zakecal, hlavná otázka v zeleninovom derby bola, čo je zdravšé?
Abo do je lepší?
Kapustári, či Mrkvári?
Kapusta bojuje na poli propagandy, bohužiaľ, mrkva ju ideologicky prehráva, fšecko je to o tvare, ženy by vedeli povedať, o čo je šikovnejšá a prečo stávajú nad ránom.
A opustia teplú postel od kapustových hláv.
A tak to vyšlo aj nám.
Sedlo vypichol po 18 sekundách a 33 stotinách v strede loptu, končila sa úvodná 20 sekundovka, našiel Pravého Voza, opäť šprint, že nám starším sa začali trhať sietnice v očoch...
Hosťujúci gólman mu zmenšil uhol... To vychytal, jou!
Normálne sme chytili také to zdravé sebavedomí teho čáva, čo padá z 13 poschodáku, čo si hovorí na dvanástem paráda, na desine, to je jazda, na osmine ukazuje do okén fakera, ale že za oknáma sa odohrávala dráma, to sme nepostrehli.
V tretej minúte veľká šanca hostí mimo.
V čase 8:32 si na nastrelenú loptu zľava zbehol hosťujúci Adam Križan, a je..., nasadil taký šprint, že k rohovej čiare dobehol 8:29, my dokážeme cestovať v čase, len on unfair aj prihral a Modrančani sa ujali vedenia.
Potom nám začali robit nervy Anco s Mačkom. My sme sa na každú lobdu narobili jak telce, hlavne, že chalani si poprihrávali: ťukni si, odbehni, vráť mi ju, pošli naspäť stopérovi, daj mi ju, zabehni...
Mali sme sa držat póvodného plánu.
Príhoda.
Išol Ulino po 2 hodinách, čo sme už boli majstri okolo Hokejky, (reklama, lebo pivo zdarma), porád hobla, reku chalan, Ty si to zaslúžiš, aj Ty si majster.
Koniec príhody.
A mali sme taký plán.
Že aj Jarino si to zaslúži, za tú radosť, čo nám v 90 tych rokoch rozdával, že ešte pred zápasom ho trikrát vyhodíme, ale chytíme ho len dvakrát.
Nevydalo.
Aj preto nestratil ani jednu loptu, radosť a čest hrať proti takým súperom.
A mali sme aj taký celkom dobre rozohraný part do 40 minúty, keď sme boli viac ako vyrovnaným súperom, ale ako hovoria hudobní kožmekeri, Kapustovianka neprekročila svoj tieň.
A ako hovorí tréner, je.te na to, nesledujte hru, dávajte pozor na Anca, prezývka musí byt skrátene: Anciáša ci nejaké pejoratívum.
45. minúta a hlavička, že v Indonézii by mohol kokosové orechy štiepať.
0:2.
Polčas.
Nie, že by sme sa opustili, pravda však bola taká, že u nás sme boli súperom iba v strede poľa, po krajoch sme vyhoreli jak fakle z nemeckého diskontu.
Najhoršie na tom, že aj súperi zistili, kto je Pravý Vozo. Že teda nie som to ja.
Jeďovi je jeďno, ktorému z nás prihrá, pýtal si lopty do kombinácie, bohužiaľ Pecko pokrytý, maximálne tak prihrávka dozadu, hrali sme taký uličkový futbal.
Bez krídiel.
Po stranách sme absolútne nič nevymysleli. Asi niečo také, jak ked prekopneš loptu susede do dvora a potom dúfaš, že neni nymfobabka.
V 49. minúte sme fúkali do pahreby ohníka nádeje, v päťke hostí si lopta v skrumáži robila, čo chcela, ale ani Jeďo, ani jeden Vozo to tam nepretlačili.
Zápas sa rozhodol v 60. minúte. Po priamom kope od pravej autovej čiary sa rybičkou hodil do hlavičky Péchy, (čítaj Péči) a že nech sa páči - 0:3.
Dobre, vymaluvané, mrkvu nescem ani vidzet aspon do večera.
Také to resumé.
Ide to velice dobre s tým futbalom v Hrnčiarovciach, stále si však nemôžeme dovoliť hrať otvorenú hru. Tam rozhodujú detaily a v tých ešte stále ťaháme za kratší koniec. Však Ondro ví.
Už do plných sme v strede stratili loptu a v prečíslení 5 na 2 konečne skóroval aj Anco. To mu ide. Do prázdnej brány. Troch mal okolo seba, keby mu náhodu lobda odskočila - 0:4.
Trošku nám začala tá naša mašina vŕzgat, po Bielom Kostole ani na písmEqá nevydalo, lebo: dlhé oooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo Ttitul je náš, la la la la la la láááááá, ale krásne to zhodnotili na domácej stránke:
"V 24. kole sme privítali na našom ihrisku súpera z Hrnčiaroviec. Súper prišiel v pozmenenej zostave, keďže niektorí jeho hráči oslavovali trnavský titul, ako keby ho vyhrali sami a v oslavách pokračovali aj počas zápasu."
Porát som umrel.
Nazdáááár
PETER VOZÁR