Šéf Dynama Malženice Peter Macho: Keď nedáte futbalu sto percent, nemôže to fungovať

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 13.6.2018, 12.00, Ján Král

Futbalisti Malženíc prepísali históriu. Vybojovali si postup do tretej ligy, kde si zahrajú premiérovo v histórii klubu. Postup si užíva aj prezident klubu Peter Macho.

Peter Macho (v bielom) nesie pohár pre majstra štvrtej ligy severozápad spoločne s Jurajom Branišom. Foto: Eleonóra Szombatová / Foto 4F

reklama

Úspešný podnikateľ v stavebníctve pracovne pôsobí hlavne v Nemecku, v rodnej obci financuje chod futbalového klubu. V mladosti chytával za Spartak, bol dorasteneckým majstrom Slovenska, neskôr hral nižšie súťaže. Futbal miluje a malženický úspech si veľmi váži. Aj o tom hovoril v rozhovore pre náš web.

Napadlo vám, keď ste preberali klub v 7. lige, že to dotiahnete až do tretej?

- Nie. Ľudia, čo ma poznali, mi síce hovorili, že sa nezastavím, ale v tom čase som chcel ukotviť Dynamo v piatej lige. Okrem Trebatíc sme tam však nemali rovnocenného súpera. Vo štvrtej lige sme hneď túžili vyhrať, ale druhé miesto bolo vzhľadom na silu vtedajšieho mužstva veľkým úspechom. O rok sme sa znova o niečo posunuli.

reklama

V čom bolo tajomstvo napredovania?

- Futbal sa nedá robiť tak, že kúpite jedenásť hráčov a dáte ich do kabíny. Musíte skladať mužstvo typologicky, vyberať hráčov do mozaiky. S trénerom Vladimírom Glonekom sme sa na potrebách posilnenia družstva zhodovali. Platilo, že kto nedával Malženiciam všetko, musel odísť.

Keď súperi hovorili o veľkej obmene kádra, smial som sa. Vždy išlo o náhradu lepšieho za slabšieho hráča, pretože len tak mančaft pozdvihnete. Správnu ruku sme mali pri výbere futbalistov zo Záhoria, spoločne s chlapcami z Trnavy a okolia vytvorili víťaznú partiu.

Radosť z vytúženého úspechu. Foto: Ján Král

Obzrime sa spolu za úspešnou sezónou vo 4. lige, aká bola?

- Po dvoch druhých miestach sme chceli vyhrať súťaž už len kvôli chalanom ako Balážik či Královič, ktorým som hovoril, že v Malženiciach môžu rásť a posúvať sa ďalej.

Chcel som, aby napr. chlapci, ktorí sa neuplatnia v juniorke Spartaka, mali šancu hrať tretiu ligu v Malženiciach. Tiež platí, že hráča ľahšie zoženiete do tretej ako do štvrtej ligy.

Mal som rešpekt z Myjavy, po ich úvodných zakopnutiach u nás začínala eufória. Povedal som však, že sa môžeme baviť o postupe, až keď budeme mať desaťbodový náskok pred nimi. 

Nakoniec sme jeseň dotiahli na prvom mieste, zbabrali sme len zápas s Častkovcami. V čase, keď všetci odchádzali na zimný spánok, sme my pracovali.

Týždeň po súťaži sme získali Pavla Orolína, najlepšieho jarného strelca. Vedel som, že potrebujeme ľavonohé krídlo, ktoré bude schopné zakončovať z prvej bez toho, aby si na tejto strane robil hráč zasekávačku na silnejšiu nohu. Orolín to spĺňal.

Tento postup bol napokon na jar ľahší ako z piatej do štvrtej ligy, kde nám na päty šliapali Trebatice. Teraz už po troch jarných kolách som vedel, že hráme vlastnú ligu a môžeme si to pokaziť len sami.

Nebudú vám v tretej lige chýbať derby s Bolerázom?

- Určite áno. Bolerázčania boli spúšťačom celého súperenia. Vždy nás motivovala vzájomná rivalita k lepším výkonom. Pred súťažou nám nikdy nebolo jedno, či skončíme prví, druhí alebo tretí. A komu to bolo jedno, musel z klubu odísť.

Klobúk dole pred funkcionármi Slavoja Romanom Vavrom a Ľubomírom Krišičom, za všetko čo robia pre futbal v ich obci, koľko do toho investujú času aj prostriedkov. Mám však dojem, že ich prácu si ľudia v Boleráze dostatočne nevážia.

Chýbať mi budú aj súboje s Jaslovskými Bohunicami a Veľkými Kostoľanmi, zároveň ma ale teší, že sme prepísali historické tabuľky a môžeme sa tešiť na zápasy s béčkom Spartaka, Nitry či Dunajskej Stredy. Väčšina ľudí ešte stále nevie doceniť, čo sme dosiahli. Úspech si uvedomia neskôr.

Peter Macho si preberá gratulácie od predsedu ZsFZ Ladislava Gádošiho a predsedu ObFZ Trnava Vladimíra Hracha (v červenom). Foto: Ján Král

Ako hodnotíte prácu trénera Vladimíra Gloneka?

- Vlado Glonek je stále ešte mladý, ide však o výborného trénera. Každému mladému človeku chýbajú skúsenosti, trénera jeho formátu však na desiatky kilometrov v regióne nenájdete. To môžem zodpovedne povedať. Príprava mužstva či kvalitné tréningy sú jeho doména.

S Vladom máme podobný pohľad na futbal, vieme, čo mužstvo potrebuje, často sa zhodneme. Neraz spolu po zápasoch voláme aj tri hodiny a rozoberáme veci do detailov. Občas sme na linke aj desaťkrát denne, tak často sa telefonicky nespojíte ani s partnerkou...

Keď nedávate futbalu sto percent, nemôže to fungovať. A ja malženickému klubu odvádzam tristo percent, Vlado ním tiež žije naplno.

Postup do tretej ligy je pre vás vysnívaná méta?

- Pre mňa boli krásne aj návštevy v dueloch s Bolerázom či Trebaticami v nižších súťažiach, ktoré presiahli úroveň ligových návštev. Pre každého funkcionára je to výborné vysvedčenie. To je úspech, ktorý ide do histórie.

A tretia liga? To je ako keby sa futbalová Trnava prepracovala až do skupinovej fázy Ligy majstrov, čo je na slovenské pomery neskutočne náročné. V tretej lige už sa hrá kvalitný futbal. Aj vo štvrtej lige boli mnohé dobré stretnutia, čaká nás ale ešte vyšší stupeň.

Pri oslavách v Malženiciach nechýbala ani pyrotechnika a zeleno-biele dymovnice. Foto: Ján Král

Patríte k víťazným typom. Myslíme si preto, že vás nebude baviť hrať stred tabuľky v tretej lige. Uvažujete aj nad tým, že by si to Malženice namierli do druhej najvyššej súťaže?

- Už ma mnohí odpisovali, keď sme prehrali s Bolerázom v 7. lige, že skončím. Podobné slová som počul, keď sme skončili druhí vo štvrtej lige. Takéto reči ma vždy strašne posúvajú dopredu. Možno, keď ma zase niekto nasrdí, tak vyhráme aj tretiu ligu (úsmev).

Akými zmenami prejde káder? Známe sú odchody Benkovského a Branišu...

- Bendžo bol tatko kabíny, bude mi za ním veľmi smutno. Takisto za Jurajom, ktorý hral za náš tím od 7. ligy a bol služobne najstarším hráčom. Obaja sú výborní futbalisti aj skvelí ľudia. Môj návrh bol, aby Juraj odohral ešte zopár zápasov v tretej lige. Rozhodol sa inak.

O tom, akí to boli hráči, svedčí aj skutočnosť, že sa nám dokonca ozvali fanúšikovia z iných obcí, ktorí mali záujem kúpiť si dresy týchto hráčov. Čo sa týka ďalších zmien, Jánošík a Banovič odchádzajú na skúšky do profi klubov, nie je vylúčené ani ich pokračovanie u nás. 

Verím, že nájdeme adekvátne náhrady. Zatiaľ sme sa dohodli na prestupe s Michalom Halmom z Jaslovských Bohuníc, riešime aj ďalšie posily v podobe dvoch až troch mladých perspektívnych futbalistov.

Fotenie malženického A-tímu s mladými nádejami klubu. Foto: Ján Král

Keď sa chce človek venovať naplno svojim záľubám, potrebuje mať oporu v rodine. Ako vaša manželka a dcéry zvládali, že ste toľko času venovali futbalu?

- Mojej manželke Martine patrí obrovské poďakovanie. Iná žena by asi odišla... Prehry nesiem ťažko, neraz som po nevydarenom zápase nemal náladu na debaty doma, prehadzoval sa v posteli a nemohol spať. Tento titul venujem manželke a dcéram Nele a Sáre, ktoré vždy stáli pri mne. A rád by som spomenul ešte zopár mien.

Nech sa páči.

- Cez zápas s Hlohovcom mi prebehli mysľou niektorí ľudia. Určite by som v deň osláv postupu rád videl na trávniku v našom drese Ľuba Gogoláka s Rasťom Vdovjakom, vo funkcionárskom tíme Milana Borisa a mal pri sebe Milana Malatinského... Bohužiaľ, nedalo sa to.

Zabudnúť s poďakovaním nemôžem na svojich najbližších spolupracovníkov z Malženíc – Dušana Bokoru, Romana Bollu, Petra Bunčeka, Juraja Rusnáka, Petra Kršku, Daniela Vajčiho, Ondreja Skripčáka, Janu Bokorovú, Ľubomíra Gogoláka staršieho a všetkých sponzorov, ktorí nám v tejto sezóne pomohli, v neposlednom rade na fanúšikov.

Váš veľmi dobrý kamarát Milan Malatinský sa nedožil osláv postupu do tretej ligy. Ako si na neho spomínate?

- Aj Milan má zásluhu na postupe. Nápad angažovať Vlada Gloneka bol jeho. Pamätám si na tú situáciu, išli sme z Myjavy z futbalu, hrala tam Žilina, volali sme Vladovi, na druhý deň sme sa stretli a všetko spečatili. Takisto som s Milanom konzultoval posily, nikdy mi neporadil zle.

Obdivoval som ho ako rozumel futbalu. Vedel ideálne zasiahnuť do zápasu, to musí mať človek v génoch. On ich mal, rovnako ako jeho strýko i otec. Je veľká škoda, že sa takto rozhodol, jeho odchod ma veľmi bolí.