Titul po 17 rokoch práce: Mário Prelovský je služobne najstarším spartakovcom

ŠPORT - Futbal - Spartak | 25.6.2018, 07.02, Ján Král

Čakal 201 mesiacov, 874 týždňov, 6116 dní a desať hodín. Masér Mário Prelovský je služobne najstarším členom A-mužstva trnavského Spartaka. Po takmer sedemnástich rokoch sa jeho sen naplnil a stal sa s klubom majstrom Slovenska. Zisk ligového titulu si užil plnými dúškami.

Mário Prelovský si oslavy titulu vychnutnal. Foto: Juraj Cisár

reklama

Stalo sa tak v čase, keď už je súčasťou tímu aj jeho syn Dávid Moravec, ktorý pôsobí v klube ako kondičný tréner. Spolu žijú v jednej domácnosti. Aj o tom sme hovorili v rozhovore s klubovou stálicou.

Na titul ste čakali dlho. Ktorú sezónu ste doteraz najviac prežívali?

- Na Slovensku je veľmi ťažké vyhrať titul. Stále som ale veril, že raz môže prísť taká sezóna. Pamätné boli vždy ročníky s európskymi pohármi. Nezabudnem, ako som dostal trest za zápas v azerbajdžanskom Baku. Každá sezóna mala niečo dobré a niečo zlé.

reklama

V Baku to vtedy vraj bolo celkom "veselé"...

- Bol som ošetrovať, chorvátsky rozhodca mi to zakázal, vraj nemám naťahovať čas. Napriek tomu som hráča ošetril. Ako som sa vracal, lopta smerovala na našu lavičku. Videl som, že súper chce hádzať rýchly aut, tak som ju plánoval posunúť hráčovi, aby sa mu zaplietla medzi nohami, ale trafil som ju tak, že skončila v strede ihriska. Rozhodca mi dal červenú kartu a musel som ísť na tribúnu, kde ma strážilo asi šesťdesiat vojakov so samopalmi. Sedel som sám v sektore, nič príjemné, ale postúpili sme, takže to splnilo účel. V ďalšom dueli som si musel odkrútiť jednozápasový dištanc.

Čo pozitívne vám utkvelo za tie roky v pamäti?

- Duel s Levski Sofia doma, odveta s Austriou, ale vôbec všetky vypredané zápasy a každé víťazstvo nad Slovanom. Ťažko vybrať jeden. Najpamätnejší je však bez debaty duel s Dunajskou Stredou 5.5.2018...

V ten deň Spartak získal titul. Napadlo vám vôbec, že po výrazne nevydarenej sezóne sa to môže v nasledujúcej podariť?

- V klube boli rôzne problémy, emócie, súčasťou toho som bol aj ja. Na jednej strane ma to veľmi mrzelo, pretože som sa vždy snažil odvádzať pre spartakovské farby maximum. Samozrejme, na rovinu poviem, že som pred sezónou ani nesníval o pohári či titule. Išli sme uhrať prvú šestku. Ligu sme ale začali dobre, to nám pridalo energiu, vznikla pozitívna nálada.

Čas do zisku titulu si Mário Prelovský meral aplikáciou v telefóne. Zastavil ju po záverečnom hvizde rozhodcu po zápase s Dunajskou Stredou, keď andeli dosiahli na vysnívaný primát. Foto: Ján Král

Čo bolo podstatné na ceste za titulom?

- Dôležité bolo, že sa zomkla kabína, aj keď tu bolo veľa legionárov, ale dalo sa to dokopy. Múdri ľudia, ktorí robia pri futbale, tvrdia, že titul sa ani v Španielsku nevyhráva v zápasoch Barcelona - Real alebo v Anglicku Manchester - Arsenal, ale víťazstvá sú dôležité v prvom rade so slabšími mužstvami. Keď to vezmeme spätne, tak prvú časť súťaže sme body získali so všetkými, čo boli v druhej šestke. Tam sa to rozhodlo. Slovan nečakane zaváhal v Senici, a u iných, zatiaľ čo my sme v týchto dueloch spoľahlivo makali.

Kedy ste začali vnímať, že mužstvo už má víťazné naladenie?

- Veľmi príjemne sa mi išlo na vianočnú dovolenku, cítil som, že máme šancu. O titule ale v klube nik nehovoril, čo veľmi pomohlo celému mužstvu. Žiadne vyhlásenia neboli treba, splnili sme cieľ - prvú šestku. Neboli sme tlačení do ničoho. Niektoré mužstvá na Slovensku vynakladajú veľké prostriedky na futbal, so svojím rozpočtom mali mať náskok dvadsať bodov. Zatiaľ sme su však my, ako malý klub, išli svojou cestou. Obavy boli, pretože nikdy si nemôžete byť istý, ale človek už dúfal a veril. Titul ma veľmi teší, telom aj dušou som spartakovec. Tak som bol vychovávaný ja, tak vychovávam svoju rodinu. Strávil som tu kus života, keď ma raz vystrieda niekto iný, viem, že som zažil titul a to je super pocit.

Kedy vám bolo počas sezóny ťažko?

- Po jarnej prehre v Dunajskej Strede, ktorá pomohla neprajníkom. Veľa ľudí možno chcelo oslavovať titul na Pasienkoch, keby sme vyhrali na Slovane. To však už bola tradícia, že tam súperové mužstvá oslavujú titul, ale myslím si, že trnavský fanúšik a celé mužstvo si zaslúžilo zažiť tú radosť doma na najkrajšom štadióne na Slovensku.

Pri oslavách vedľa Nestora El Maestra, ktorého natiahli hráči do supermanovského obleku. Foto: Juraj Cisár

Je o vás známe, že ste fajčiar. Kedy ste s tým začali?

- Pokúšal som to, keď som sa po škole zamestnal a na nočnej som si občas zapálil. Neskôr som od toho upustil. Keď som však začal piť viac kávy, pasovala mi k tomu cigaretka. Vrchol fajčenia som dosiahol v noci pred zápasom v Prešove, kde sme išli hrať o záchranu v súťaži. S doktorom Fridrichom sme vtedy pokorili každý asi tri krabičky. Jano Vlasko z penalty skóroval a zotrvali sme v najvyššej súťaži. Ohromne sa mi uľavilo.

Chodili ste na cigaretu aj s Nestorom El Maestrom?

- Som rád, že som nezostal sám fajčiarom v tíme, okrem mňa aj Nestora tomuto zvyku holduje aj tréner brankárov Pavol Kamesch. Prvé ranné kroky viedli ku káve, potom na cigaretu. Po zápasoch to fungovalo tak, že v masérskom kufríku mám skrytú priehradku, kde som mal vždy jednu krabičku pripravenú. Po vyhratom zápase bývala spoločná cigaretka pravidlom.

V realizačnom tíme figuruje aj váš syn Dávid Moravec. Ako funguje takéto spolužitie?

- Stále žijeme v jednej domácnosti u nás v Zavare, na tréningy ale chodíme sólo. Každý máme svoj rituál, takisto sa vraciame v inom čase. Večer sa stretneme doma, podebatujeme. Výhoda je v tom, že si nemusím držať plán, kedy máme najbližší tréning. Len sa vždy pri večeri opýtam: "Kondičný, ráno je kedy zraz?"

Radosť z gólu. Na Marvina Egha skáče Dávid Moravec, za ním v bielom beží Mário Prelovský. Foto: Lukáš Grinaj

Kto z vás býva z futbalu nervóznejší?

- Dávid je pri futbale tri dni aj s cestou, zažil úžasnú sezónu, ja som na ňu čakal sedemnásť rokov. Beriem to s väčším nadhľadom, ale keď ho vidím skákať cez zápasy pri čiare a hromžiť, vidím seba, pretože som to svojho času prežíval ešte viac, býval som možno nervóznejší, zlý a viac som kričal. Teraz, keď už som "starý pán", sa to snažím držať viac v sebe. Na starom štadióne mi hovorili, že po oslavách raz rozbijem striedačku. Teraz máme novú, takže tí, čo sedia nad nami, vedia, čo to je.

Sťažovali sa hráči počas úspešnej sezóny menej na boľačky ako inokedy?

- Každé zranenie menej bolí, keď sa vyhráva. Niekedy po výhre 3:0 nad Slovanom obrazne povedané necítite ani zlomenú nohu, ale keď napr. doma remizujete s Ružomberkom, tak drobné nakopnutie bolí ako by ste mali odtrhnutú nohu. Dnes je veľa možností regenerácie, snažíme sa, aby sa o seba chalani starali, veľmi sa to zlepšilo. Dajú si povedať, mnohí sú veľkí profíci, snažia sa na seba makať, chodia aj hodinu pred tréningom. Väčšina z nich robí na sebe, idú do rozcvičovne, fitka. Niektorým sa zo začiatku nechcelo, bolel ich palec od toho, ako ťukali do telefónu, ale aj to sa zmenilo.

Kto je najväčší profík v tíme?

- Tóno Sloboda. Keď potreboval na sebe zamakať, každé ráno chodil na dve hodiny do posilňovne. Takisto Erik Jirka, Jany Vlasko či Greššo... Matúš Čonka mal zranenie, pracoval na sebe. Zo zahraničných či je to Marvin, či Yasin ale aj mladí Kaco, Andy Lovás, Brigi... Menovať by som mohol ďalej. Makajú na sebe, hoci nehrajú, lebo vedia, že to robia pre seba.

Spartakovskí Zavarčania. Okrem Dávida Moravca a Mária Prelovského ešte pochádza z tejto obce brankár Peter Urminský (uprostred), ktorý bol súčaťou tímu, no do zápasov nedosiahol. Foto: Ján Král

O maséroch je známe, že patria k nosičom dobrej nálady. Kto z hráčov vám dokáže v tomto kontrovať?

- Hovoríme mu Doktor Hladík. Niekedy mám pocit, že má vyštudovanej aj desať rokov medicíny, ale vždy to tak skomolí, že je z toho iba veľká sranda. Dobrý je v tom, keď príde päť sekúnd pred zrazom a ďalších pätnásť môže ťukať do telefónu. Vždy hovoríme, že chce stanoviť diagnózu. Niekedy si síce pomýli členok s ramenom a koleno s bedrom, ale to nevadí...

Brankár Martin Chudý sa zaoberá výživovými prvkami. Nekecá vám do práce?

- Keď som ho postavil na váhu, povedal som mu, že môže byť výživový poradca, ale ručička musí byť niekde inde. Ťažko budem aj ja osobne niekomu vysvetľovať, aké majú byť kocky na bruchu, keď ich osobne nemám. Takže s tým sme asi skončili, u mňa to má veľmi ťažké, poznáme sa už z jeho éry v dvadsaťjednotke. Snaží sa mi vyhýbať, keď chce niečo predebatujeme, ale inak sa snaží niektoré veci so mnou radšej neriešiť, lebo vie, že ho zatlačím do kúta.

Doma sa hádali o futbale

Dávid Moravec je pri A-tíme Spartaka rok a pol. Zažil si aj ťažkú predošlú sezónu, v nedávno skončenej sa mu splnil sen.

"Popravde, pred sezónou som nemal veľké oči. Keď mi po jedenástom kole Nestor povedal, že začíname myslieť na titul, myslel som si, že je to nereálne. Keď v Turecku na sústredení povedal, že neprijal ponuku zo Sturmu Grazu, pretože Trnava bude majstrom, myslel som si, že je mimo. Podarilo sa nám niečo neskutočné. Ide o jeho zásluhu a tiež hráčov, realizáku a ľudí v klube," povedal Dávid Moravec, ktorý má 24 rokov.

Realizačný tím Spartaka pri nástupe hráčov v Žiline. Zľava Nestor a Nikon El Maestrovci, Pavol Kamesch, Dávid Moravec, Ivan Minárčiný. Vľavo hore Mário Prelovský. Na fotografii chýbajú masér Patrik Gogolák a kustód Martin Bohunický. Foto: Lukáš Grinaj

V klube začínal pri mládeži, postupne sa vypracoval až do A-tímu. Spartak je odmalička jeho srdcovkou, robí prácu, akú si vždy želal.

"V zápase s Dunajskou Stredou som sa od šťastia rozplakal v 89. minúte, nechcel som tomu veriť. Titul je pre mňa so Spartakom najviac."

Ako povedal, počas sezóny všetko klapalo ako švajčiarske hodinky a kolieska zapadli do seba. S Máriom Prelovským sa doma debatám o futbale nevyhli.

"Celú sezónu sme sa doma hádali. Stále tvrdil, že Slovan bude majster. Ja som mu hovoril, že nemajú šancu. Veril som tomu, čo prezentoval Nestor. Po každom víťaznom zápase nám hovoril, že už sme bližšie k cieľu. Titul sme ale oslavovali spolu ako rodina, navonok sa možno tváril, že neverí, že sa to podarí, ale vo vnútri sa určite obrovsky tešil. Tých 17 rokov v klube je sedemnásť rokov... Tiež má veľkú zásluhu na tom, čo sa podarilo," dodal.