Trnavské rybníky
reklama

Šéf úspešnej elektromontážnej firmy: Elektromobily v súčasnej podobe nie sú správna cesta

RELAX - Rozhovory | 3.7.2018, 15.59, Ján Král

Začínal od nuly a vybudoval úspešnú firmu. Spoločnosť Marell, ktorá sa venuje elektromontážnym prácam všetkého druhu, dostal Trnavčan Marek Šebek za trinásť rokov medzi najúspešnejšie vo svojom odbore v regióne.

Šéf úspešnej elektromontážnej firmy: Elektromobily v súčasnej podobe nie sú správna cesta

Marek Šebek vo svojej kancelárii. Foto (5x): Ján Král

 

Ako sa začal príbeh vašej firmy?

- Firma Marell vznikla v roku 2005. Dovtedy som 15 rokov pracoval v rôznych spoločnostiach. Vždy to súviselo s mojou odbornosťou, pri elektrikárčine som si prešiel azda všetkým - stavebnými, obrábacími strojmi, údržbou, stavebnými elektromontážnymi prácami, pracoval som vo veľkoobchode ako zástupca vedúceho. V jednom momente som sa rozhodol zmeniť veci a postaviť sa na vlastné nohy. Oslovil som rôzne stavebné firmy a využil svoje kontakty z minulosti.

 

 

Aké to vtedy bolo rozbiehať vlastnú firmu?

- Vklad do firmy bol zákonom stanovený, na nohy ma začali stavať zákazky. Od roku 2005 do roku 2010 som mal spoločníka, potom sa naše cesty rozišli a začínal som takpovediac od nuly.

 

Samozrejme, prichádzali aj pády, podnikanie v našich končinách nie je jednoduché, či už administratívne alebo v kontakte s bankovníctvom. Začínajúci podnikatelia majú dodnes veľmi ťažký prístup k úverom. Paradoxne, úspešným podnikateľom tieto produkty banky ponúkajú samé.

 

Začiatky boli náročné, firmu sme budovali s mojimi spolupracovníkmi. Mal som šťastie, že som väčšinou narážal na ľudí, ktorí pochopili moju filozofiu. Začínali sme najskôr s menšími prácami ale vo väčšom množstve a postupne išli do väčších vecí.

 

Dnes patrí jeho firma aj medzi sponzorov Spartaka.

 

 

Aká je filozofia vašej firmy?

- Razím filozofiu prístupu k ľuďom zdravým sedliackym rozumom, na rozdiel od firiem, ktoré si vypočítajú v excelovských tabuľkách cieľ a idú za ním hlava - nehlava. Ja sa skôr snažím pozerať na vec, ktorú treba vyriešiť a logicky, keďže sme firma, aj primerane zarobiť.

 

Touto cestou som sa prepracoval až do súčasnosti, kde počtom zamestnancov a objemom prác patríme medzi najsilnejších v regióne. Zákazníkom sme schopní vyriešiť veci na kľúč, od projektovej dokumentácie až po kolaudáciu.

 

Dostali sme sa do štádia, keď dokážeme poradiť investorom, do akého rozsahu prác a technológií sa púšťať a odhovoriť ich od zbytočných krokov.

 

 

Spomeniete si ešte na vašu úplne prvú zákazku?

- Mám to stále v živej pamäti, išlo o bytové domy v Cíferi. Na jej základe sme nakúpili prvé náradie. Bežnou dopravou - autobusom či vlakom - sme si prepravovali materiál na stavbu, s odstupom času to vyznieva úsmevne.

 

Povinne nám prikázali kúpiť si prvú frézu na drážky, lebo sme ich sekali ručne. Firma si prešla vývojom od praveku až po novovek. Firmu sme postupne zveľaďovali a v tejto filozofii pokračujem dodnes, keď veľké percento zisku vraciam do firmy na inováciu strojov, zariadení a automobilového parku.

 

Pri zadeľovaní úloh. 

 

 

Koľko ľudí dnes zamestnávate?

- Zo začiatku išlo o partiu živnostníkov, časom sa to profilovalo. Niektorí sú vo firme dodnes, momentálne fungujeme na princípe zamestnancov. Máme profesie ako sú revízny technik, projektant, montéri, ekonómka, rozpočtári, skladník. Vytvorila sa štruktúra firmy. Postupne sme prešli do vlastných priestorov.

 

Aktuálne zamestnávame okolo troch desiatok ľudí. V tomto odbore nie je jednoduché udržiavať veľké množstvo ľudí. Spolupracujeme aj s troma subdodávateľskými elektrikárskymi firmami, dohromady ide o ďalších dvadsať ľudí. Čiže spolu asi päťdesiat.

 

 

V Trnave a okolí vládne momentálne veľký stavebný boom. S akými problémami sa môžu boriť stavebníci?

- Minule som nahliadol do jedného stavebného povolenia, kde investor uvádza, že si elektroinštaláciu spraví svojpomocne. To mi nejde do hlavy, pretože technik musí mať určité vzdelanie a spĺňať normované požiadavky.

 

Súčasný trend je pozitívny v tom, že ľudia to začínajú chápať a obracajú sa na odborné firmy. Tiež som videl odborníkov z oblasti plynu v akcii, niečo viem, ale sám by som si práce na vlastnom dome nerobil.

 

Dnes, keď si niekto myslí, že ušetrí tým, že zavolá kamaráta, ktorý mu spraví elektrické rozvody, obvykle v konečnom efekte prerobí. Pri profesionálnom prevedení prác máte záruku, doklady pre poisťovňu v prípade problému a niekto konkrétny za robotu zodpovedá.

 

Moji ľudia chodia na školenia, majú skúsenosti, potrebnú pracovnú výbavu. Keď ako firma urobíme rozpočet na stavbu, dodržíme ho a investor sa po podpise zmluvy nemusí báť, že by platil niečo navyše, keď sa pomýlime, alebo keď nám zostane elektroinštalačný materiál.

 

Samozrejme, ak si počas výstavby investor vymyslí niečo nové, urobí sa dodatok k zmluve a práce nad dohodu sa doplatia. Odporúčam preto obracať sa na certifikované firmy, odborníkov a firmy, ktoré majú históriu a povedzme sídla, aby človek firmu našiel aj za pár rokov. Domy, ktoré sa stavajú v nových štvrtiach, už robia vo veľkej miere firmy a robia ich na kľúč.

 

V práci má neustále čo riešiť.

 

 

Najnovšie normy vyžadujú, aby sa stavali nízkoenergetické až pasívne domy, pri ktorých treba zvažovať mnohé technológie. Aký je váš pohľad na vykurovací systém, odporúčali by ste skôr plynový alebo na báze elektriky, prípadne tepelné čerpadlá?

- Často sa riešia technológie, ale zabúda sa na podmienky, v akých tie zariadenia fungujú. Nie to, čo dobre funguje vo Švédsku, bude fungovať aj v Taliansku. Hovorím teraz o tepelných čerpadlách.

 

Nedá sa hovoriť, čo je najlepšie. Samozrejme, ak máme vybudovanú novú IBV, kde sú kompletné rozvody sietí, tak momentálne plynové kúrenie vychádza z môjho pohľadu najekonomickejšie.

 

Potom máme tepelné čerpadlá, kde sú vyššie vstupné náklady. Návratnosť je tam za určitý čas, závisí to od finančnej sily investora. Čo sa týka elektrického podlahového kúrenia, je to alternatíva, ak nemáme k dispozícii plyn. Inak by som sa do toho ale nepúšťal.

 

Kedysi bola dilema, či dávať radiátory alebo podlahové kúrenie, dnes už sú tieto investície cenovo podobné.

 

 

Počul som argument, že vstupné náklady, ktoré človek investuje pri plynovom kúrení a po rokoch musí vymeniť kotol, sa aj tak vyrovnajú v sumáre za poplatky za elektrické, hoci pri tom človek platí vyššie čiastkové faktúry...

- Ťažko povedať, či za tri roky bude cena plynu a elektriky taká, aká je. Ťažko predpovedať, čo urobia ceny. Ukrajina zavrie kohútik a máme plynový problém. Európska únia sa rozhodne, že obmedzí výkon elektrární a hore pôjde elektrická energia...

 

Ťažko vypočítavať návratnosť na roky dopredu, plyn je stále lacnejší. Potom sú tu ešte alternatívne zdroje energie ako fotovoltaika. Ide však o zdroj nestálej energie.

 

Dnes síce sú dotácie na tieto veci, ale tam si musí človek dobre zrátať, kedy sa mu to oplatí. Všeobecne sa hovorí, že ak má človek v domácnosti spotrebu nad sto eur, už má zmysel uvažovať nad žiadosťou o dotáciu na fotovoltaiku. Bežná domácnosť však neplatí ani polovicu z tejto sumy. 

 

Fotovoltaika totiž bežne vyrába najviac energie, keď nikto nie je doma. Keď sa človek vráti o piatej z práce, elektráreň už pre nedostatok svetla vypína a ťaháme energiu zo siete.

 

Medzi Šebekove záľuby patrí aj cestovanie.

 

 

Hasiči musia v letných mesiacoch riešiť zhorené domy po úderu blesku. Aký je efektívny bleskozvod, ktorý by ste odporúčali?

- Bolo obdobie tzv. aktívnych bleskozvodov. Nikdy som sa s tým nestotožnil, v mnohých krajinách boli dokonca zakázané. Momentálne je to vyriešené tak, že naša norma tieto pojmy nepozná, teda sú tiež zakázané.

 

Bleskozvod je základná vec ochrany proti bleskom. Prvkov ochrany musí byť, samozrejme, viacero. Do rozvádzačov treba ešte umiestniť tzv. zvodiče prepätia, ktoré zvyšujú stupeň ochrany. Potom sa tieto prvky ešte používajú v zásuvkách a sieti.

 

Na sto percent to nebude nikdy, blesk je neskrotiteľný živel, vieme s ním pracovať, usmerniť ho, cieľom je čo najskôr ho z budovy stiahnuť do zeme.

 

 

Aké technológie prichádzajú do elektroinštalácií? Dá sa teraz hovoriť o niečom ako o hudbe budúcnosti?

- Ide o tzv. inteligentnú inštaláciu a už je to hudba súčasnosti. Dnes nie je problém cez mobilné aplikácie ovládať alarm, kúrenie, kamerové systémy, žalúzie, spúšťať ventilátor, odsávanie.

 

Ide zatiaľ o značné investície, treba si zvážiť, do akej miery dokáže človek tieto funkcie využiť. Dajú sa robiť aj také vychytávky, že si naprogramujete, aby sa vám ráno sám zapol kávovar, zažalo svetlo v kúpelni, otvorilo sa okno a dvihli žalúzie, atď. Len toto už sú investície v desiatkach tisíc eur.

 

Otázka je, či to človek potrebuje pre svoj život a nie je to napokon aj kontraproduktívne. Zoberme si, že vstanete nechtiac o 15 minút neskôr, už vám svieti svetlo v kúpelni, káva je takmer vychladnutá a vám je v posteli zima, lebo sa vetrá cez otvorené okno...

 

Mnohé tieto veci sú skôr imidžovou záležitosťou. Robili sme niekoľko takých objektov, ale dosť často som sa snažil investorov usmerniť od divokých nápadov.

 

Ovládanie kúrenia, alarmu či kamerového systému človek využije. Na dovolenke si pozriem, čo sa deje v dome, keď sa spustí poplach. Ale ovládanie iných vecí je dosť nadštandard.

 

Navyše, treba myslieť aj na poruchy, takéto inštalácie hocikto neopraví a potom sú aj ceny za opravy vyššie.

 

S partnerkou a priateľmi na potulkách po Afrike. Foto: archív mš

 

 

Mali by ľudia, ktorí dnes stavajú domy, už rátať s tým, že v nich budú nabíjať elektromobily a prispôsobovať tomu svoje plány?

- Tá doba už nie je asi tak ďaleko. Elektromobilita je určite budúcnosť, aj keď podľa mňa nie v súčasnej podobe. Predpokladám ale, že po cestách budú o desiatky rokov jazdiť vozidlá primárne na alternatívne zdroje.

 

Výhodou je, že postupne sa k tejto forme dopravy prikláňajú samosprávy a napr. v Trnave môžete v spoplatnených zónach parkovať s elektromobilom výrazne lacnejšie než s bežným vozidlom.

 

Súčasný elektromobil môže mať človek, ktorý denne urobí povedzme sto kilometrov a jazdí najmä v meste. Samozrejme, bavíme sa o tom, že nabíjanie auta v dome bude trvať zhruba osem hodín.

 

Nemôžeme do každého inštalovať rýchlonabíjačku, pretože tá má veľké odbery a to sieť jednoducho nie je schopná utiahnuť.

 

Momentálne sú elektromobily postavené na lítiových baterkách, uvidíme, aká bude realita o niekoľko rokov. Okrem problémov so sieťou je problém týchto áut dojazd.

 

Druhá vec je ekologickosť. To, že sa odbúra ropa, je výborné. Ale treba sa pozrieť kriticky aj na elektromobily. Ťažba lítia, výroba batérie, likvidácia batérie a samotná výroba energie, ktorá prebieha nielen cez jadrové elektrárne, taktiež zaťažujú životné prostredie.

 

 

Diskusie sa vedú o tom, čo by sa stalo keby v každej domácnosti začali nabíjať elektromobily naraz, sieť by podľa niektorých názorov nabíjanie vozidiel neutiahla. Druhá strana však tvrdí, že elektriny bude stále dostatok. Aký je váš názor?

- Sieť by takýto nápor pri rýchlonabíjaní neudržala. Pri budovaní inžinierskych sietí aj v nových štvrtiach sa aj dnes ešte stále v projektoch nepočíta s tým, že v domoch budú nabíjačky na elektromobily.

 

Súkromnú investíciu si každý zváži a keď developer nemá predaný konkrétny pozemok konkrétnemu človeku s konkrétnymi požiadavkami, ťažko sa dimenzuje kapacita siete. Ak by musel rátať pre každý dom nabíjačku na elektromobily, investície by sa mu násobili. A to nikto dobrovoľne neurobí.

 

Takže, áno, myslím si, že sieť by kolabovala. Podobné problémy už zaznievajú z Nórska, kde boli veľké dotácie na elektromobily. Moja firma spolupracuje aj na budovaní siete rýchlonabíjačiek v regióne. Takéto nabíjačky sú schopné nabiť autá za 40 minút, teda nie za osem hodín ako z „domácej zástrčky“.

 

Tiež ale často riešime problémy odkiaľ to napojiť, v drvivej väčšine totiž narážame na nedostatočnú kapacitu v už vybudovaných sieťach. Súčasná forma elektromobility nie je podľa mňa správna cesta, ani ťažba lítia tiež nebude možná donekonečna.

 

Neviem si predstaviť, kde by sme toľko nerastného bohatstva tohto druhu vôbec našli. Môj názor je taký, že spaľovacie motory ešte hodný čas budú tvrdiť muziku v automobilovom priemysle.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama