Blog Šoková terapia: Omamná vôňa detstva

BLOG - Šoková terapia | 7.7.2011, 00.00, Tatiana Čuperková

Možno keď budú súčasné deti dospelé a začnú spomínať na svoje detstvo, budú spokojné. Leto strávili s rodičmi niekde pri mori, sparné dni na kolieskových korčuliach a skejtbordoch, upršané pri televízore, alebo hraním počítačových hier. Schôdzky si dohadovali prostredníctvom najnovších mobilných telefónov a hudbu zásadne počúvali z moderných iPodov.

Moje spomienky na detstvo sú úplne iné. Spájajú sa mi so Zelenčom, mojou babkou a krstnou. Babka bola typická babka, oblečená v troch sukniach, babkovskej blúzke a so šatkou na hlave. Varila tú najlepšiu kyslú polievku na svete a k tomu mala vždy pripravený geniálny báleš. Vždy mala upečenú štrúdlu alebo iný vysokokalorický koláč (dodnes na to doplácam). Spávala som pod ťažkým paplónom z peria, pod ktorým mi bolo horúco na odpadnutie. Babka ma horko-ťažko dostala k raňajkám o jedenástej. Keď som nechcela vstať, občas ma škodoradostne zobudila tým ako mucholapkou na mne zabíjala muchy, vraj aby ma nerušili v spánku...
Povinnosti som nemala takmer žiadne. Celé dni som trávila za humnom pri potoku. Na priehrade chalani skákali podvečer nahí do vody a my sme ich so smiechom pozorovali z kukurice. Lozili sme po vŕbach a varili si na nej kilá špagiet bez omáčky. Popoludnia som občas pomáhala kŕmiť kačice. Tým chuderkám som tlačila do hrdiel kukuricu tak, že im oči vyliezali z jamôk. Nosila som im čerstvo pokosenú trávu, pre ktorú som chodievala na „fundiščo“. Keď sa na futbalovom ihrisku kosila tráva, polovica dediny išla s koberom zobrať niečo aj pre svoj statok. Podvečer som sedáva s babkou pred domom, popíjala studené mlieko z plechového hrnčeka a jedla obyčajný čierny chlieb. A milovala som vôňu čerstvej, ale aj použitej slamy, ktorá sa šírila dedinou.
Večer sme sa celá partia deciek stretli v búde, ako sme volali autobusovú zastávku pred domom, a bavili sa tam aj do štvrtej rána (preto som nedokázala vstať pred jedenástou z postele). Susedia sa išli z nášho hlasného smiechu zblázniť, dokonca raz na nás vyliali zo zúfalstva vedro plné splaškov... Vtedy nám to prišlo smiešne, dnes by som asi urobila to isté...
Krstná mi zas dokázala zabezpečiť aj moderné prázdniny. Brávala ma na výlety, so sebou do práce do Bratislavy a nosila mi skvelé čokolády z tuzexu. Až s odstupom rokov oceňujem, aké geniálne detstvo som prežila.