Maličké dz, ale poteší

AKTUALITY | 7.7.2011, 01.38, Benjamín Škreko

Hypotéza, ktorú nemožno vyvrátiť, platí. Tak je to aj s cestou Konštantína a Metoda z Nitry hore na Ducové, Bojnú a Pobedim. Váh museli prejsť v Šoporni, pokračovať cez majcichovské kniežatstvo a odtiaľ do Trnavy. Inej možnosti totiž ani nebolo, len dve zablatené koľaje medzi hradiskami.

Dlho ma trápilo, že archeológovia za ten svet nemôžu nájsť v Trnave stopy dostatočne významnej osady z tých čias, aby sa k nám museli vierozvestovia unúvať. Až nedávno sa im konečne podarilo na Kapitulskej vykopať dôkaz o trvalom slovanskom osídlení už niekedy v šiestom storočí. Keď k nám teda solúnski bratia doputovali a zajedli si chlebíka so soľou, zasvrbela ich v uchu čudesná fonéma, s ktorou pri vytváraní hlaholiky vôbec nepočítali.
Áno, milí rodáci, nielen my sme prijímali písmo, slovo, vieru a zákon, ale niečím sme sami ich kultúrnu misiu obohatili. Napriek svojej genialite nemohli tam kdesi v Byzancii predvídať, že nejakí budúci Západoslováci povedia namiesto dedko dzetko a namiesto dyňa dzina. Verte alebo nie, museli dať chlapci hlavy dohromady a vymyslieť, ako to čudo zapísať. Boli takí zaskočení, že to napokon odflákli spojením dvoch grafém.
Niet sa čo čudovať, že sila nášho nárečia otriasa umelými základmi spisovného jazyka dodnes. Držme si to, priatelia. Prerazili sme veto poslov cisára Michala, odoláme aj Jazykovednému ústavu Ľudovíta Štúra SAV.
 

reklama