V Trnave bol pred dvadsiatimi rokmi plný dom, štadión zaplnili členovia HZDS
AKTUALITY - Trnava | 19.7.2018, 10.24, prispievatelia
Snem politickej strany, aký sa už asi nikdy nezopakuje, sa konal na futbalovom štadióne 18. júla 1998.

Vladimír Mečiar mal v Trnave vždy dostatok priaznivcov. Archívne foto: Pravda / Pavol Machovič
Trnava bola presne pred dvadsiatimi rokmi dejiskom udalosti, aká nemá v novodobej histórii Slovenska obdobu. Na futbalovom štadióne sa zišlo na sneme približne 18-tisíc členov Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), aby odsúhlasili kandidačnú listinu pre septembrové parlamentné voľby.
Tisícky priaznivcov Vladimíra Mečiara a v tom čase najsilnejšej politickej strany priviezlo do Trnavy desať mimoriadnych vlakov a desiatky autobusov.
Boli to časy, kedy sa v predvolebnej kampani nepozeralo na nejakú tú korunu či milión korún. Rozdávali sa igelitky s tričkami, bagetami, minerálkami a kandidačnou listinou, ktorú mal nominačný snem ešte len schvaľovať.
Časy, kedy si slovenskí politici kupovali podporu Paula Belmonda, Claudie Cardinale či topmodelky Claudie Schiffer.
Po dvadsiatich rokoch nezostalo z vtedajšej podoby štadióna vôbec nič, z HZDS tiež.
Bola sobota 18. júla 1998. Parkoviská a väčšie priestory v uliciach Trnavy obsadili jednotlivé slovenské kraje, ktoré sa tu prezentovali svojim folklórom, remeselníkmi, umelcami.
V stánku Trnavského kraja mali najväčší úspech folkloristi zo Špačiniec a výrobky už pomaly zabudnutej firmy Kabát.
Hlavný program však začal až na štadióne krátko po osemnástej, kedy ,,plný dom“ privítal predsedu vlády a predsedu HZDS Vladimíra Mečiara, predsedu Národnej rady SR Ivana Gašparoviča, šéfa volebnej kampane HZDS Alexandra Rezeša a ďalších predstaviteľov štátu a strany, čo bolo vtedy prakticky to isté.
Vladimír Mečiar ponúkol publiku Zmluvu pre tretie tisícročie, ktorá mala garantovať slobodu, demokraciu, prosperitu, sociálnu solidaritu a oživenie všetkých spoločenských a kultúrnych hodnôt na Slovensku.
Tisícky ľudí na tribúnach potom odsúhlasili 150-člennú kandidátku HZDS pre parlamentné voľby. Podľa pamätníkov nebol nikto z približne 18-tisíc účastníkov nominačného snemu proti.
Jednotkou na kandidátke bol, pochopiteľne, Mečiar, dvojkou Gašparovič a trojkou Sergej Kozlík.
Z Trnavčanov bol najvyššie, na šiestom mieste, Ján Gabriel, vtedajší prezident Všeobecnej úverovej banky.
Snem, aký sa už asi nikdy nezopakuje, vyvrcholil neskoro večer laserovou šou a ohňostrojom.
Ešte niekoľko rokov ho potom pripomínali v uliciach Trnavy mimoriadne kvalitné tričká s pestrofarebnou potlačou na prsiach, ktoré s obľubou nosili hlavne sociálne slabší občania.
Hnutie za demokratické Slovensko v septembri 1998 voľby napokon vyhralo.
Vládu však zostavoval niekto iný. Bol to neveľký muž, ktorý namiesto organizovania veľkolepých šou Slovensko prebicykloval.
Volal sa Mikuláš Dzurinda.
(pm)