V Trnave bol pred dvadsiatimi rokmi plný dom, štadión zaplnili členovia HZDS
AKTUALITY - Trnava | 19.7.2018, 10.24, prispievatelia
Snem politickej strany, aký sa už asi nikdy nezopakuje, sa konal na futbalovom štadióne 18. júla 1998.
Vladimír Mečiar mal v Trnave vždy dostatok priaznivcov. Archívne foto: Pravda / Pavol Machovič
Trnava bola presne pred dvadsiatimi rokmi dejiskom udalosti, aká nemá v novodobej histórii Slovenska obdobu. Na futbalovom štadióne sa zišlo na sneme približne 18-tisíc členov Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), aby odsúhlasili kandidačnú listinu pre septembrové parlamentné voľby.
Tisícky priaznivcov Vladimíra Mečiara a v tom čase najsilnejšej politickej strany priviezlo do Trnavy desať mimoriadnych vlakov a desiatky autobusov.
Boli to časy, kedy sa v predvolebnej kampani nepozeralo na nejakú tú korunu či milión korún. Rozdávali sa igelitky s tričkami, bagetami, minerálkami a kandidačnou listinou, ktorú mal nominačný snem ešte len schvaľovať.
Časy, kedy si slovenskí politici kupovali podporu Paula Belmonda, Claudie Cardinale či topmodelky Claudie Schiffer.
Po dvadsiatich rokoch nezostalo z vtedajšej podoby štadióna vôbec nič, z HZDS tiež.
Bola sobota 18. júla 1998. Parkoviská a väčšie priestory v uliciach Trnavy obsadili jednotlivé slovenské kraje, ktoré sa tu prezentovali svojim folklórom, remeselníkmi, umelcami.
V stánku Trnavského kraja mali najväčší úspech folkloristi zo Špačiniec a výrobky už pomaly zabudnutej firmy Kabát.
Hlavný program však začal až na štadióne krátko po osemnástej, kedy ,,plný dom“ privítal predsedu vlády a predsedu HZDS Vladimíra Mečiara, predsedu Národnej rady SR Ivana Gašparoviča, šéfa volebnej kampane HZDS Alexandra Rezeša a ďalších predstaviteľov štátu a strany, čo bolo vtedy prakticky to isté.
Vladimír Mečiar ponúkol publiku Zmluvu pre tretie tisícročie, ktorá mala garantovať slobodu, demokraciu, prosperitu, sociálnu solidaritu a oživenie všetkých spoločenských a kultúrnych hodnôt na Slovensku.
Tisícky ľudí na tribúnach potom odsúhlasili 150-člennú kandidátku HZDS pre parlamentné voľby. Podľa pamätníkov nebol nikto z približne 18-tisíc účastníkov nominačného snemu proti.
Jednotkou na kandidátke bol, pochopiteľne, Mečiar, dvojkou Gašparovič a trojkou Sergej Kozlík.
Z Trnavčanov bol najvyššie, na šiestom mieste, Ján Gabriel, vtedajší prezident Všeobecnej úverovej banky.
Snem, aký sa už asi nikdy nezopakuje, vyvrcholil neskoro večer laserovou šou a ohňostrojom.
Ešte niekoľko rokov ho potom pripomínali v uliciach Trnavy mimoriadne kvalitné tričká s pestrofarebnou potlačou na prsiach, ktoré s obľubou nosili hlavne sociálne slabší občania.
Hnutie za demokratické Slovensko v septembri 1998 voľby napokon vyhralo.
Vládu však zostavoval niekto iný. Bol to neveľký muž, ktorý namiesto organizovania veľkolepých šou Slovensko prebicykloval.
Volal sa Mikuláš Dzurinda.
(pm)








Na Katarínke bude tradičná Bielonedeľná púť, otvorí novú sezónu










