Pánu Bohu pod nosom

RELAX - Reportáže | 10.7.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Návštevníka trnavskej Katedrály sv. Jána Krstiteľa hneď ohúri ranobarokový drevený oltár cez celú stenu. S výškou vyše dvadsať a šírkou takmer pätnásť metrov je to jeden z najväčších barokových oltárov v Európe, a teda aj na svete. Katedrálu dostavali v roku 1637, oltár o tri roky neskôr. Veľmi vzácny je najmä ústredný výjav krst Krista v Jordáne, ktorý určite nie je z tohto regiónu. Gróf Mikuláš Esterházi, najvyšší predstaviteľ uhorskej šľachty na cisárskom dvore vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, ho pravdepodobne nechal namaľovať na objednávku.

Ohromujúce detaily. Foto: Michal Hlavatovič

Pozornosť vo svätyni pútajú posmrtné reliéfy, takzvané mortuáriá, osadené po oboch jej stranách. Patrili palatínovi Mikulášovi Esterházimu a ďalším siedmim členom jeho rodiny. Výzdoba týchto štítov sa odvíjala od významu a zásluh danej osoby. Ústredným motívom je erb Esterháziovcov, po obvode sú sochy svätcov,
ktorých mohli mať ako osobných patrónov. Pomedzi nich môžeme vidieť vojenské artefakty – strelné zbrane, trúbky, zástavy, bubny, meče či halapartne. Symbolizovali zásluhy Esterháziovcov pri obrane proti Turkom.

Popri štyroch ústredných medailónoch, z ktorých najväčší ma takmer 9- x5 metrov, zdobí klenbu aj dvanásť menších. Sú maľované len v odtieňoch modrej a ich autori dosiahli pekný plastický efekt. „Nie je na nich vidno tzv. giornatu. Pri freske to znamená plochu čerstvej omietky, ktorú maliar nahodí na stenu tak, aby na ňu stihol namaľovať obraz, kým zaschne. Sú robené na jeden raz,“ približuje reštaurátor Adrián Giač. Spolu s kolegami reštaurujú klenbu štvrtý rok.

Záhadný kruhový otvor v klenbe vyvoláva otázky. Mnohí si myslia, že slúžil na odvetrávanie chrámu, aby sa na jeho stenách netvorili plesne. No podľa reštaurátora Vladislava Plekanca to nie je pravda. „Jeho jedinou funkciou
bolo, že sa tadiaľ spúšťal alebo vyťahoval veľký luster, ktorý osvetľoval celý chrám. Keď tam práve nebol, otvor zakrýval drevený ozdobný vrchnák – tzv. dekoratívna šiška.“

Krásne fresky na klenbe katedrály vznikli za neuveriteľných 21 dní. Ich tvorcovia maľovali pravdepodobne po ležiačky, na statickom drevenom lešení, ktoré zaberalo celý interiér kostola. V minulosti sa autorstvo malieb pripisovalo rakúskemu maliarovi Gruberovi, no dnes vieme, že to boli iní rakúski majstri Franz Iohanes Graffenstein a Carl Ritsch, ktorí si prizvali na pomoc miestnych umelcov. Zaujímavosťou sú iniciály maliarov na dvoch výjavoch. Iniciály C. R. (Carl Ritsch) sú viditeľné vo výjave Ján Krstiteľ pred Herodesom, konkrétne na obojku psa. „V tej dobe sa umelci sťažovali, že nie sú uznávaní a hodní toho, aby sa prezentovali ako autori. Tvrdili, že sa s nimi zaobchádza ako so psami, preto sa môžu podpísať maximálne na psí obojok,“ vysvetľuje Adrián Giač.

Po stranách svätyne sú na víťaznom oblúku zobrazené dva konsekračné kríže, ktoré dokazujú, že kostol bol riadne vysvätený. Pôvodne ich bolo v celej katedrále dvanásť, dnes ich je viditeľných už len osem. Sonda odhaľuje štyri vrstvy z rôznych období. Vpravo hore je najstaršia baroková, v smere hodinových ručičiek vrstvy mladnú. Reštaurátori po konzultácii s pamiatkarmi vyberú jednu z nich, na ktorú sa kríž očistí. Podobne postupovali pri klenbe. V tomto prípade ju očistili až na originál – najstaršiu vrstvu. „Novšie vrstvy
sme odstránili a originál adresne vytmelili a lazúrne vyretušovali. Pri čistení nám dala najviac zabrať druhá vrstva v poradí. Hrubý vápenno-pieskový náter bol použitý pri obnove interiéru kostola na pretmelenie všetkých prasklín.“ Kedysi pri obnove nerešpektovali historickú hodnotu pamiatok. Žiaľ, nezriedka
sa to deje aj dnes.

Plastiky anjelov v dolnej dostupnej časti oltára majú odseknuté tváre. Nie je presne jasné, prečo to tak je. V tom období síce robili do okolia Trnavy vpády Turci, ktorí ničením tvárí najmä na sochách prejavovali svoju vieru, avšak do mesta sa nikdy nedostali. Príčina chýbajúcich tvárí preto ostáva neodhalená.

Na jednom z medailónov si možno všimnúť tvár muža, ktorý sa ako jediný pozerá von z obrazu. Pravdepodobne je to autoportrét C. Ritscha. Maliari alebo donátori sa zvykli domaľovať na obrazy, aby po nich v chráme ostala
pamiatka. Je možné, že v niektorom z obrazov sa ukrýva aj F. I. Graffenstein.

Štandardnými motívmi štukovej výzdoby sú jablká či hrušky. Popri nich tunájdeme aj plodiny, ku ktorým bežný Stredoeurópan nemal vzťah. Autori výzdoby, talianski majstri, však áno. Pozorné oko na klenbe objaví pozlátené
reďkovky, artičoky či zväzok špargle, ktorá sa v tom čase u nás nepestovala.