Eva Pribylincová: Flámovala v Trnave!

RELAX - Rozhovory | 16.7.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Pred pár rokmi Efa z Fun Rádia, šesť rokov tvár televíznej relácie Zmenáreň. Dnes má milú povinnosť budiť ľudí a spríjemňovať im ráno svojím hlasom.

Na nočné žúrovanie v Trnave spomína Eva Pribylincová dodnes. FOTO: Vladimír Kampf

reklama

Moderátorka rádia Jemné melódie Eva Pribylincová (32) vie, ako na to. Sama skoré vstávania zvláda bez problémov. Už si na ne zvykla. Ale aj tak sa teší na to, ako si cez letné prázdniny na dva mesiace odvykne, lebo ju zastúpi kolega Martin Chynoranský. V sídle rádia nás privítala v tričku a rifliach, takmer bez mejkapu. Oproti obdobiu, kedy sme ju vídali na televíznej obrazovke v relácii Zmenáreň, to teda je zmena!

 
Vysielate od piatej ráno. Kedy vstávate a čo všetko stihnete pred odchodom do práce?
- To, čo vidíte. Obliecť sa, namaľovať si riasy a líca, vypiť pohár vody. Ráno sú prázdne cesty, takže sa prepravujem takmer ako lietadlom. Stačí mi vstať okolo pol piatej. V rádiu ma nikto nevidí, nemusím sa prehnane upravovať. A kolegovia si už zvykli. Urobia mi kávu, neskôr spolu raňajkujeme. Kvôli nim sa do roboty vždy teším.
Nemôžete asi veľmi hýriť dlho do noci.
- Ani nehýrim. Žijem asketickým životom ako každý, kto vstáva skoro ráno do práce. Do kúpeľne sa poberám po večerníčku.
S rádiom ste začínali dosť skoro. Ešte ste nemali ukončenú vysokú školu.
- Dokonca ani strednú školu. Na gymnáziu som mala individuálny študijný plán. Každý piatok som musela pre prácu cestovať z Oravy do Banskej Bystrice. Bolo to dosť náročné.
Ako sa vám podarilo tak skoro uspieť?
- Nečakane. Zúčastnila som sa súťaže mladých moderátorov Sárova Bystrica. Prvá cena bola návšteva Rádia Twist stredné Slovensko, kde sme niečo akože moderovali. Ešte v ten deň sa ma opýtali, či by som tam nechcela ostať.
Čím ste ich zaujali?
- Neviem. Podľa mňa tou bielou blúzkou, čo som si požičala od mamy.
Ovplyvnila táto skúsenosť výber vysokej školy – Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave?
- Asi áno, lebo dovtedy som nemala žiadne ambície pracovať v médiách. Ale tá škola mi doslova spadla z neba, pretože pôvodne som chcela byť učiteľkou. Ja a moji spolužiaci sme boli úplne prvý ročník, ktorý na masmediálke študoval. A vraj aj veľmi vydarený.
Spomínate na toto obdobie rada?
- Bolo to super, na školu nemám jedinú zlú spomienku. Pamätám si na diskotéky v starej Arche. Vysokoškolský aj internátny život sa mi mimoriadne páčil. Vnímam ako šťastie, že som mohla pracovať aj študovať naraz, ale bolo to dosť náročné.
V tom období ste pracovali v ktorom rádiu?
V Rádiu Koliba. Keď ma prijali na vysokú do Trnavy, išla som opýtať programového riaditeľa Jula Viršíka, či by ma nezobrali. Povedal, že teda dobre.
To ste tam len tak suverénne prišli a opýtali ste sa?
- Áno. :-) Občas treba byť odvážny a drzý.
Učiteľkou asi už nebudete. Jedine, že by ste sa vrátili na univerzitu a učili to, čo robíte.
- To nie, ja sama sa ešte mám čo učiť. Dvanásť rokov chodím k hlasovej pedagogičke a stále je čo vylepšovať. Mala som obdobie, kedy mi robilo problém písmeno E.
Podarilo sa vám robiť vo viacerých rádiách aj v televízii. Stačilo, že ste boli dobrá?
- Väčšinou som skúšala svoje šťastie cez životopis a konkurzy, aj Zmenáreň bola napríklad o castingu, kde ma dokonca skúšali na úplne iný formát programu. Ale je jasné, že boli aj castingy, na ktorých som neuspela. Skúsenosť, že na niektorom pohovore obstojíme lepšie ako na inom, máme asi všetci.
Ktoré médium je vám bližšie?
- Asi rádio, lebo v ňom som začínala. Mám k nemu citovejší vzťah.
Keby ste mali v mene obidve i mäkké, tak si možno ľudia myslia, že ste rodina s chodcom Jozefom Pribilincom.
- To si aj mnohí myslia. Keď v roku 1988 vyhral olympiádu, písali sme mu, že aj na Orave bývajú Pribylincovci a fandia mu. Odpísal nám, poslal veľkú pohľadnicu. Takže vieme o sebe.
Na STV ste boli tvárou relácie Zmenáreň. Máte rada zmeny?
- Podľa toho, aké. V lete sa chystáme s priateľom rekonštruovať byt, tak to bude svojím spôsobom zmena. Všetci, ktorí to už majú za sebou, nás strašia, že nevieme, do čoho ideme. No verím, že to nebude také hrozné.
Na začiatku vašej televíznej kariéry bolo moderovanie relácie Bohatí a zdraví. Tie dve slová v názve sú asi snom každého človeka. Vo vašom prípade splneným?
- Žijem tak, že ma moja práca uživí a nemusím rozmýšľať o tom, či kúpim jeden alebo dva jogurty. Som bohatá aj pocitovo, takže som spokojná. Raz sa ma niekto opýtal, o čom tajne snívam. Keby to mohlo byť naozaj hocičo, tak by som raz chcela mať domček niekde pri mori, napríklad v Chorvátsku.