Veľký staviteľ Mikuláš Oláh

RELAX - Na ulici | 13.7.2011, 00.00, prispievatelia

Na Námestí sv. Mikuláša smerom ku Kapitulskej ulici stojí morový stĺp. Má formu súsošia sv. Jozefa a vytvoril ho pred 280 rokmi Ignác Melcer. Neskôr vytesal aj veľký kamenný kríž, umiestnený na priečelí Kostola sv. Heleny.

Dom na kraji Námestia sv. Mikuláša slúžil v období rokov 1562 – 1820 ako sídlo ostrihomských arcibiskupov.

reklama

Na spodnej časti súsošia je patrón farského kostola biskup Mikuláš. Druhá socha predstavuje milánskeho arcibiskupa Karola Boromejského, treťou kamennou postavou je sv. Katarína z Alexandrie, mučená a sťatá v časoch raného kresťanstva za cisára Maximina. Anjelici nad nimi majú v rukách tesárske náradie. Tesárom v Nazarete bol Jozef. Jeho socha v náručí s Jezuliatkom je na vrchole stĺpa.

U Šípkovej Ruženky
Od súsošia, na ktoré Ignác Melcer vytesal aj veľký trnavský znak, je len na skok k plotu záhrady, pripomínajúcej kráľovstvo spiacej Šípovej Ruženky. Bujná vegetácia čiastočne zahaľuje priečelie starého domu s bránou a nad ňou balkón s kamenným zábradlím. „Do Námestia sv. Mikuláša patrí ešte tento dom,“ vysvetľuje skupinke fanúšikov trnavskej histórie františkán Georgius. „Po presťahovaní arcibiskupstva z Ostrihomu do Trnavy sa v ňom usídlil arbibiskup Pavol de Varda. Neskôr ho na niekoľko mesiacov vystriedal kardinál Juraj Martinusius. Tretím ostrihomským arcibiskupom v trnavskom exile bol Mikuláš Oláh. Ten dal na mieste staršieho stredovekého domu vybudovať v roku 1562 tento palác. V tom istom roku sa pustil aj do veľkej prestavby priečelia a veží farského kostola. Kostol sa stal po príchode ostrihomskej kapituly do Trnavy na takmer tri storočia katedrálnym chrámom. Do roku 1820 slúžil arcibiskupom aj tento dom, keď sa kapitula a arcibiskupstvo na čele s kardinálom Alexandrom Rudnayom Diviackonovoveským vrátili nazad do Ostrihomu.“

Erb Mikuláša Oláha (*1493 - †1568), záhrebského, neskôr jágerského biskupa a ostrihomského arcibiskupa.

Botanik s menom lipy
Pamiatku na svoj pobyt v paláci zanechali na jeho priečelí v podobe pamätnej dosky so svojím erbom Juraj Sečiansky i Mikuláš Oláh. V roku 1615, krátko pred smrťou kardinála Františka Forgáča, bola k palácu pristavená nová budova. Mala slúžiť ako knižnica a v časoch univerzity z iniciatívy arcibiskupa Juraja Lipaia Zomborského tu v roku 1646 umiestnili z Bratislavy privezený tlačiarenský lis. Vedúcim novej tlačiarne sa stal zamestnanec trnavskej univerzity Filip Jakub Mayr. O necelých dvadsať rokov sa akademická jezuitská tlačiareň, teraz už pracujúca na troch lisoch, sťahuje do areálu univerzity.
„Z diel, vytlačených v tejto budove, spomeniem napríklad teologické dielo Tomáša von Kempena, tu začínajú vychádzať prvé kalendáre a astrologické predpovede profesora matematiky, morálky a prefekta lekárne Jána Mischa, publikujúceho pod pseudonymom Astrophilus,“ odhaľoval nám dávnu slávu Trnavy Georgius. „Na drevorezoch pre tlač v tomto období pracuje vyučený holandský zlatník a rytec Johann Daniel Ther Portten. Priestor pre svoje diela dostáva i arcibiskupov brat, jezuita a veľký botanik Ján Lipai. Svoje pestovateľské skúsenosti s ovocnými stromami a kríkmi v arcibiskupskej záhrade, ktorú vybudoval v Bratislave, odovzdáva v diele Posoni kert, vytlačenom v Trnave roku 1664. Poľnohospodárskonáučný charakter má aj jeho dielo Calendarium oeconomicum perpetuum, vydané tiež tu pri farskom kostole.“

Forgáčov dravý vták
Chvíľu sme ešte stáli opretí o plot záhrady Šípkovej Ruženky a skúšali zaostriť zrak na erb nad portálom. Zdalo sa, že na jeho pravej polovici, z pohľadu heraldika na ľavej, je zobrazená panna s korunou na hlave, v druhej, priečne rozdelenej polovici je drak a nad ním dravý vták. Ktosi z nás povedal, že tú pannu pozná zo starého forgáčovského erbu. „Áno, je to erb Františka Forgáča. Popri prístavbe pre knižnicu zrejme rekonštruoval aj arcibiskupský palác a svoj erb dal zavesiť nad vchod.“

TEXT A FOTO: LACO ŠEBÁK