Antikvariátnika v nebi určite privítal sám sv. Vavrinec

AKTUALITY - Región | 12.7.2011, 00.00, Rastislav Piovarči

LEOPOLDOV – Svet kníh prišiel o veľkého milovníka a nadšenca. Zomrel majiteľ najväčšieho antikvariátu na Slovensku aj v strednej Európe. Naposledy vydýchol v nedeľu v byte, len niekoľko metrov od kráľovstva literatúry, kde žil aj so svojou rodinou.

Tibor Ďurák mal na konte niekoľko rekordov, vytvoril najväčší antikvariát na Slovensku. foto: Vlado Kampf

reklama

V utorok sa so sedemdesiatdvaročným Tiborom Ďurákom rozlúčili na leopoldovskom cintoríne. Na poslednej ceste mu hrali na jeho obľúbenej harmonike.
V železničiarskom kultúrnom dome zostalo niekoľko desiatok tisíc kníh, bežných aj vzácnych. Čo s nimi bude ďalej, ale nikto ešte nevie. „Nerozmýšľali sme, čo bude s knihami. To nás ešte len čaká,“ povedala manželka.
Tibor Ďurák svoju vášeň ku knihám naplno rozvinul začiatkom deväťdesiatych rokov, kedy si otvoril malý antikvariát v Leopoldove. Kníh však pribúdalo, musel sa presťahovať do väčších priestorov. Nakoniec istý čas sídlil až na dvoch miestach. Pred piatimi rokmi sa definitívne presťahoval do kultúrneho domu. Odvtedy sa literatúra hromadila a odborná literatúra skončila v pekle. Teda pod javiskom. Ako hovorieval pri obľúbenej cigarete a pohári vína: Ľudí sem veľa cez týždeň nepríde, ale vždy tu každého rád privítam. „Naposledy bol v antikvariáte pred siedmymi týždňami. Zomrel doma,“ povedal vnuk Róbert. Pozostalí si šli v pondelok medzi množstvo kníh na chvíľu zaspomínať. Priniesli sem fotografie a na stôl kvety.
Antikvariát Europik nosí niekoľko rekordov. Je najväčším na Slovensku, je v ňom najviac kníh. Pozvanie majiteľa sem okrem prezidentov Kováča a Šustera, sem zavítali aj významní profesori či spisovatelia.
 

Medzi tým množstvom kníh každý, kto sem prišiel nechal aj niečo zo seba. Odlačky prstov, pokrčené strany, alebo len tak, zle odloženú knihu. "Chytajte to opatrne a dávajte to tam, de to patrí," zvykol tónom jemu vlastným upozorňovať dychtivých čitateľov, ktorý tu niekedy hodiny snorili s pocitmi objaviteľov Ameriky. Bolo mi cťou byť chvíľu súčasťou sveta Tibora Ďuráka. Práve v roku 2005 sme mu my, nadšenci kníh, pomáhali so sťahovaním antikvariátu. Sem sme chodili vždy, keď sa človek potreboval niekam bezcieľne a pritom zmysluplne zašiť. Medzi obrazy, harmoniky, knihy siahajúce až po stropy, staré platne, atlasy z prvej republiky a náhodne nahromadenú zbierku keramiky "odvšadiaľ". Som si istý, že tam hore už práve teraz triedi knihy. A na prednú stranu do nich opatrne ceruzkou píše cenu...