Trnavské rybníky
reklama

Najstaršie Cíferčanky sú susedkami, v priateľstve žijú vedľa seba už vyše 60 rokov

RELAX - Tí sú naši | 17.10.2018, 13.33, prispievatelia

Mesiac úcty k starších si pripomenuli na Červenom Kameni.

Najstaršie Cíferčanky sú susedkami, v priateľstve žijú vedľa seba už vyše 60 rokov

Rozália Demovičová a Mária Domoráková na oslave 45. výročia folklórnej skupiny Cífer (2015).

reklama

 

Priam neuveriteľné! Na jednosmernej Severnej ulici v Cíferi žijú vedľa seba v družných priateľských vzťahoch už 63 rokov dve súčasné najstaršie obyvateľky najväčšej obce Trnavského okresu - 96-ročná Rozália Demovičová, rod. Nemčičová a 95-ročná Mária Domoráková, rod. Krajčovičová.

 

Na „Table“ (pôvodný názov veľkého pozemku, ktorý neskôr v obci rozparcelovali na výstavbu rodinných domov) si najskôr postavili rodinný dom v roku 1951 Domorákovci a o štyri roky neskôr ich nasledovali Demovičovci.      

Od tých čias obe rodiny vo svornosti a v priateľských vzťahoch žijú dodnes. Tu sa im postupne narodili aj ich potomkovia - dvaja Demovičovci (Miroslav a Jaroslav) a tri dievčatá v rodine Domorákovcov (Marta, Rozália a Helena).

reklama

 

Manželia oboch najstarších Cíferčaniek už nežijú - Jozef Demovič (istý čas zastával aj post predsedu MNV v Cíferi) zomrel v roku 1993 a Karol Domorák (dlhoročný vŕtmajster v Nafte Gbely a vynikajúci mäsiar, ktorý sa preslávil najmä pri výrobkoch z domácich zakáľačiek) navždy opustil rodný Cífer v roku 1997. 

 

Takže Rozália je už vdovou 25 rokov a suseda Mária 21 rokov. V živote, hoci to nemali najľahšie, si obe postupne našli viac spoločných záujmov, ktoré ich spájajú dodnes a s nostalgiou na ne spomínajú.

 

Najmä na tie mladšie roky, ktoré prežili v cíferskej folklórnej skupine, ktorej v roku 1970 boli zakladajúcimi členkami.

 

Svadobná fotografia manželov Rozálie Jozefa Demovičovcov (1945).

 

Svadobná fotografia manželov Márie a Karola Domorákovcov (1950).

 

 

Radi spomínajú aj na to, ako cíferský farár, nebohý páterko Jozef Quido Zámečník pri Prvom svätom prijímaní v roku 1958 viedol za ruku do kostola na čele sprievodu detí práve ich dve ratolesti Jaroslava a Martu.

 

V spomienkach na mladosť prevažuje najmä folklór. Medzi tie nezabudnuteľné patrí najmä vítanie prvej kozmonautky sveta Valentiny Tereškovovej v Cíferi v roku 1971 a o šestnásť rokov neskôr aj generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova v areáli JRD Mier Cífer.

 

Práve jemu venovalo vedenie cíferského družstva na pamiatku veľkú bábiku v prekrásnom cíferskom kroji, na ktorý sú aj obe spomínané susedy veľmi hrdé.

 

Rozália Demovičová a Mária Domoráková na Folklórnom festivale vo Východnej (1977).

 

Pred kvetinovou predzáhradkou rodinného domu Márie Domorákovej (2016).

 

 

Dve najstaršie cíferské babičky s ďalšími členmi cíferskej folklórnej skupiny viackrát vystupovali na  známych folklórnych  festivaloch na Slovensku i v Čechách, tiež v zahraničí v Nemeckej demokratickej republike, Bulharsku či Juhoslávii.

 

Dnes už pri okrúhlych jubileách miestnych folkloristov patria k služobne najstarším.

 

Mladých záujemcov o tento žáner oboznamujú so začiatkami  folklóru v obci a zároveň im odovzdávajú svoje bohaté skúsenosti.

 

Záber z dožinkového pásma „Uš zme žitko zežali“.

 

Tohtoročné jesenné októbrové počasie výletu na Červený Kameň najstarším Cíferčankám prialo.

 

 

O tom, že sú svieže a čiperné svedčí aj skutočnosť, že dodnes v nedeľu spoločne prichádzajú na svätú omšu do miestneho kostola svätého Michala Archanjela „na svojich“ nôžkach a zúčastňujú sa v roku aj viacerých kultúrnych podujatí organizovaných pre dôchodcov.

 

V nedeľu 14. októbra im tí najbližší pripravili nevšedný darček. Pri príležitosti októbra - Mesiaca úcty k starších im venovali výlet na neďaleký Červený Kameň.

 

Spoločnú fotografiu s imitovanými grófmi Pálffyovcami z Červeného Kameňa brali najstaršie Cíferčanky s úsmevom.

 

Pri známej studni na nádvorí Červeného Kameňa.

 

Svieže babičky si v hradnej reštaurácii pochutnali aj na dobrej kávičke so zákuskom.

 

Počasie im prialo a tak si obe babičky pri príjemnej prechádzke malebnou jesennou malokarpatskou prírodou a neskôr pri výbornej kávičke so zákuskom v reštaurácii najzachovalejšieho slovenského hradu mali možnosť počas vyše dvoch hodín si opäť raz zaspomínať na spoločne prežité chvíle, na svojich najbližších a priateľov.

 

Aj takto v pokročilom veku si neustále užívajú dar Všemohúco, ktorý im doprial nevšedne dlhú jeseň života.

 

Text a foto: MARIÁN PAVLÍK

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda / TANEX Trnava
reklama