Futbalová glosa: Niektorí hráči sú ako burina, zbadajú voľné miesto a zrazu sú všade

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 22.10.2018, 09.00, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Peter Sládeček (v žltom) patrí medzi výrazné osobnosti futbalu v trnavskej oblasti. Foto: Ján Král

reklama

Milí priatelia,

minulý týden sme po skvelom výkone doma zdolali Dolné Orešany a to je čo povedat. Lebo Horné, či Dolné, stále to budú Orešany, čo postúpili v pohári cez tých amatérov z hlavného mesta.

Schválne, icte sa opýtat po Slovensku, keré Orešany vyhrali ze Slovanom 3:0. Táto téma asi neomrzí.

reklama

Súpera otvoril strelou do vingla Sedlo, pán Lipiansky v bráne mu mohol iba zatlieskať.

Dielo dokonal Daniel de Trubač, ktorý v rozhodujúcich momentoch zachoval chladnú hlavu a s prehladom dvakrát nedal pánovi Lipnickému šancu - 3:0. 

Konečne prvé domáce víťazstvo, škoda len, že za chvílu tá jesenná čast končí. A nakolko vás v sobotu na Trnavu bolo tak málo, určite vás poteší krátky referát zo zápasu so Senicou.

Nebolo to herne úplne ideálne, trochu viac istoty do kopačiek však priniesol tečovaný priamy kop Grendela.

Ako sa bojuje o miesto v zostave a srdce fanúšika však ukázal Miesenböck, s takzvaným prehlasovaným o. Že okrem tej šupovice po signále z rohu, čo sa už krajšie nedalo kopnúť, hýril pohybom a prakticky bol pri každej našej nebezpečnej situácii.

Už teraz môžem jednoznačne povedať, že gól októbra, skromne aj preto, že som zranený, to by už len Ibrakadabra musel dobehnúť, aby s tým niečo spravil. Alebo by Sedla nominovali do ankety.

Dvakrát sa tá lobda oklepala o brvno, akoby sa pýtala, či je tu správne v tej bráne. A bola. Škoda, že ste to nevideli naživo.

Kotel aj tribúny nám trošku rednú, čo je však najlepšie, kvalita zostáva. Radost pozerat a počúvat z východnej na severnú.

Ani gól do šatne neuhasil ten ohen, aj ked kostrbato začiatok druhého polčasu, do vítaznej melódie nám neskočil ani jeden raper z Kamerunu, naopak trnavskú filharmóniu oddirigoval šéf viedenského orcherstra pán Fabián Wienerschmitzel, alebo niečo v tom zmysle.

Rýchly nábeh za obranu, spracovanie hlavou v plnom behu a zase vingel. Hned jak postúpime zo skupiny, presne vím, keho bude Jeďo oslavne nést pod pazuchu.

A tak dúfam, že sa na mna Fabián neurazí, ale Rakúšania podla mna majú zmysel pre humor, aj Wolfgang Fritzl hovoril, že najprv rozmýšlal o vínnej pivnici, ale potom dal prednost rodzine.

Aký je futbal jednoduchý a krásny predviedli chalani po pravej strane, narážačka, lopta do behu, taká pravoúhla prihrávečka, že by si aj učitelka geometrie cvrkla, s gólovým zakončením Vakha.

Ale z neho si srandu robiť nebudem, lebo s Gruzíncami neni sranda, v lepšom prípade ma prestahuje na Sibír.

Poviem, či napíšem len tolko: konečne sa do teho dostáva. Nabehal teho, jak keby večeral vývare z kenžských maratóncov. 4:1.

A bolo nás tak cez tri tisíc, ale sme si to užili vác jak Púder kapitán výložky. No a potom sme došli do Newcastlu. Trt. Do White Castlu. Do Bieleho Kostola.

Všetko vynikajúce, skvelí ludia okolo futbalu, skvelí chalani, hráči, ale hodinu pred zápasom zavretý bufet???

A to sa ešte teraz smejem, jak sme nabehli do zasadačky, však my sa poznáme s chalanmi, móžeme kuknút do ladničky? A tam chleba. To nám bolo treba.

Ináč, pricestovali sme jak spolok quadraplegikov, dvaja mali záchvat dny a dvaja sme boli bez dna.

Bohužial, prvý z tých dvoch bol naša brankárska jedmotka, druhému brankárovi už na kríže nepomáha ani sloveská prírodná medicína a tretieho najstaršieho nahánali po areále Pežotu. Hlavne, že mal aplikáciu zapnutú.

Tak do brány šiel Muno a na to, že to bola jeho brankárska premiéra vyložene nesklamal.

Domáci nabudení po minulotýždnovom fiasku v Bínovcách, nechceli nechat nič na náhodu a od úvodu sa do nás zahryzli.

A podla mna, hentakí fotbalisti jak je Mačka, Ulino, Buben, Lacko Dóka, Sláďo, oni by mali nastupuvat, až ked im to súper povolí. Sú jak burina, zbadajú volné místo a zrazu sú šadze.

Z nátlakovej hry góly na seba nenechali dlho čakať. Môžeme mať treťoligovú stopérsku dvojicu, aj snaživých krajných, všetko podstané sa odohralo 15 metri od šestnástky.

Kemu čest, temu čest. Tomu napovedá aj polčasový výsledek 4:0.

Ale čo sa mi lúbilo, po polčase sme sa nezlomili. Druhý sme dali s gráciou.

Dostali sme iba jeden, ale hra už bola vyrovnaná. A strašne moc poznatkov takto mimo hrišča. Prvý: dze mám bicyglo? Druhý: za Hrnčárovce bojujú Hrnčiarovani. Trecí: 16 hráčov do zostavy. Štvrtý: dze som zabudol to bicyglo? Pátý: Neva, zajtra si ho na Linke kúpim naspátek. Šéstý: šak ma dovézli!

Bum da tss.

Nazdááár

PETER VOZÁR