Hološkova orlandská jazda dole hlavou

ŠPORT - Futbal | 15.7.2011, 10.01, Ján Král

Futbalová sezóna onedlho štartuje, dovolenky sú pre hráčov pasé. Slovenský reprezentant Filip Hološko ale má počas tvrdého tréningového drilu na čo spomínať. Počas voľných dní si splnil sen - navštívil finále Ligy majstrov, slnil sa na tureckej riviére a videl kus Ameriky.

Filip Hološko (uprostred) nedávno absolvoval autogramiádu v Trnave. Foto: Ján Král

reklama

S manželkou Adelou sa pozreli do Miami i New Yorku. „Plánovali sme to dlhšie. Narodili sa nám dve deti za sebou. Keď bola manželka tehotná, nikam sme necestovali. Snívali sme, že raz sa pozrieme do Ameriky. Splnilo sa to a verím, že sme tam neboli naposledy,“ vrátil sa vo svojich spomienkach do dovolenkového obdobia Filip Hološko. Piešťanskému rodákovi učarovalo najmä Miami. „Mesto žije, ráno sa oddychuje na pláži, večery patria diskotékam. Pozreli sme si aj zábavný park Universal v Orlande. Sú tam mnohé atrakcie, ako jazda dole hlavou. Podobný adrenalín nevyhľadávam, ale manželka má odolný žalúdok a nahovorila ma. Napokon sa mi to tak zapáčilo, že sme tam strávili celý deň,“ usmieva sa 27-ročný sympaťák.
Amerika u neho zanechala veľký dojem, podľa jeho slov by si tam rád zahral v budúcnosti futbalovú ligu. Za nezabudnuteľný zážitok označil účasť na finálovom zápase NBA medzi Miami a Dallasom. „Bola to bomba! Páčilo sa mi to viac ako finále Ligy majstrov. Američania vedia spraviť na palubovke ohromnú šou. Celá dvadsaťtisícová hala bola odetá v bielom, jednoducho nádhera! Fandil som Miami, kúpil som si aj dva dresy môjho obľúbeného basketbalistu Lebrona Jamesa,“ pokračuje útočník Besiktasu Istanbul.
V týchto dňoch je so svojím tureckým klubom na sústredení v rakúskom Leogangu. Či oblečie dres tímu aj v novej sezóne, zatiaľ nie je isté. Osud piešťanského klenotu držia v rukách predstavitelia čiernych orlov. Besiktas totiž už naplnil kvótu cudzincov na štart v lige. V minulej sezóne slovenský útočník hosťoval v Belediyespore. O miesto v kádri teda musí bojovať nanovo. Povráva sa o jeho možnom odchode z klubu, hoci má ešte na dva roky zmluvu. Turecké médiá však priniesli informácie, že stanovené počty cudzincov v jednotlivých mužstvách sa môžu po voľbách nového prezidenta tureckej futbalovej asociácie meniť. Kluby teda s definitívami pre hráčov čakajú.
Hološkovi môže pri snahe o sympatie trénera Tayfura Havutcua pomôcť dobrá fyzická pripravenosť. Počas voľných dní, ktoré nedávno strávil na Slovensku, nezaháľal. Denne sa individuálne pripravoval v Piešťanoch pod vedením Pavla Bartoša, bývalého kouča staršieho dorastu Spartaka. „Vybral som si ho na spoluprácu, pretože je to výborný tréner. Stále sa zaujíma o futbal a vzdeláva sa v nových metódach. Má veľmi dobré tréningy. Myslím, že v Trnave spravili chybu, keď ho poslali preč.“
Mimochodom, Filip sa netají tým, že je veľkým fanúšikom Spartaka. Prednedávnom absolvoval v Trnave autogramiádu, kde sa stretol s veľkým záujmom futbalových fanúšikov. „Ako mladý som chodil do Trnavy na futbal. Pamätám si na duel s Košicami, keď Trnava vyhrala 5:1. Bola to éra, keď nastupovali mená ako Gabriel, Hrabal, Karhan. Rád by som si tu v závere kariéry zahral, fanúšikovia Spartaka sú skvelí.“
 

Takmer ohluchol
Filip Hološko prednedávnom na vlastné oči sledoval preteky Formuly F1. So svokrom využili šancu, keď renomovaný seriál motošportu zavítal do Istanbulu. „Priznám sa, že mi to stačí vidieť raz. Na pretekoch je nenormálny hluk. Keby som nemal na ušiach tlmiče, asi by som celý preteky nevydržal. Formulu by som si však rád vyskúšal, hoci šoférovanie príliš neobľubujem. Problémom v Turecku sú dopravné zápchy,“ uviedol Hološko.

Poltucet pre Hološka
Aká atmosféra vládne na štadióne Besiktasu?
- Je to niečo prekrásne, deväťdesiat minút skandujú, nezostanú ticho ani na moment. Lepších fanúšikov som nikdy nezažil. Ani atmosféra v anglickom Wembley sa tomu nevyrovná, Turci doslova hulákajú.
Zažili ste už aj odvrátenú tvár fanúšikov?
- Besiktas má náročných fanúšikov. Raz sme nútene hrali pred prázdnymi tribúnami a prehrali sme. Cestou do tréningového centra sme naraz dostali kameňom do autobusu. Čakalo nás tristo fanúšikov. Rozbili nám okno, museli sme pobudnúť v centre, kým sa situácia neupokojí, pretože by hrozilo, že nám porozbíjajú autá.
V Turecku žijete už päť rokov. Zvládate uvariť miestne dobroty?
- Vo varení som laik. Zvládnem tak možno vajíčka alebo párky. Všetko nechávam na manželku. V domácnosti nám pomáha jedna pani, ktorá chodí upratovať a variť.
Zaoberáte sa futbalom aj po návrate z tréningu?
- Doma futbal neriešim, snažím sa venovať výlučne rodine.
Aké je to byť otcom?
- Krásne a zároveň náročné. Máme dve deti za sebou, niekedy je poriadne ťažké stíhať všetky povinnosti. Občas si ani nestihnem umyť zuby. Vstanú o pol siedmej a už sme v záprahu. Priznám sa, že niekedy som rád, keď vypadnem na tréning.
Potrpíte si na módu?
- Áno, rád sa obliekam podľa najnovšieho štýlu.

reklama

Povedali o Filipovi
Milan Ivana: „Bývali sme spolu na izbe počas štúdia na gymnáziu v Trenčíne. Keď prestúpil do Liberca, naše kroky sa rozdelili. Stretali sme sa ale v mládežníckych reprezentačných výberoch. Filip zostal človekom, aký bol, a to je to najdôležitejšie. Pevne išiel po svojej ceste a vedel, čo chce dokázať. Držím mu palce, aby napredoval.“
Matej Ižvolt: „Zoznámili sme sa v reprezentácii do 21 rokov. Sledujem jeho kariéru, je veľkou inšpiráciou. Dosiahol veľa aj na reprezentačnej úrovni. Pochodil veľké kluby v Turecku, no nezmenilo ho to. Je to chalan do partie, v čase, keď máme voľno, sa vie uvoľniť a zabaviť.“