Futbalová glosa: Vlastne tentoraz hokejbalová...

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 13.11.2018, 11.00, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Futbalisti Hrnčiaroviec v hokejbalovom výstroji. Foto: archív pv

reklama

Tentoraz písal o hokejbalovom zápase hrnčiarovských futbalistov.

Milí priatelia,
žujeme turbulentnú dobu. Ako by povedal Jožko Čuráž, raz a nebude to tak dlho, mi si ju prežujeme.

Máme kontaminované potraviny k dispozícii a to nepíšem o nápojoch, čo je človek hnedkaj druhý den celý otrávený.

reklama

Ale, ešte kým príde tá apolyskepsa, stále sú tu akcie, ktoré ju zadržia.
Winter classic v Hrnčiarovciach.

Čo sa nékedy hrávalo na ulici dvaja proci dvom, traja proci trom, atakdál, ak vás mama puscila a boli nás plné vedlajšé ulice, čo s autákmi do uličky si nigdo nedovolil vlecet jako ko...smodisk, čo by mu potom nepomohol, ale mosel si počkat, kým si brány presuneme, tak čistá ten esencie tej radosti v Hrncoch na hody.

Trocha sa to stracilo, no.

Tažko povedat v čém to je, ale možno nás bolo tak vela, že straty boli povolené. Zubov, zlomených rúk, stalo sa napríklad aj to, že négdo ani nepadol na hlavu a zostal...

Ani napovedat nemusím.

Skrátka, bolo nás plno a okrem stromov okolo, sme celkom kvalitne lézli aj na nervy. Najradšej nejakým bazarantom eštebáckým.

Opäť som sa nechal trochen uniesť, ale dva pozvánky na hodový Winter classic in da Hrnce som si nemohol nechat újst.

Otázka: "Vozo, máš hokejku?"

Nechcel som zostat JUDR kapitán, "reku mám, iba ju musím pohladat".

Brácho, že v pivnici. Úplne v kúte, ale nedala sa prehliadnuť. Dig, Chára ju négdze odložil, čo mu bola velká a ešte aj na druhú stranu.

Normálne, že nejakú 200 ročnú borovicu zoťali, aby ju vystrúhali.

Ešteže bol v kultúrnom dome Maťko. On má šecko. Aj príhodu mi k hokejke pribalev.

A mne tak hlavou myšlienka prebehla, že počkaj, čo to bude za story, ked ci ju vrácim. Ak ci ju vrácim.

Bud tam budú z dolnej strany niečíé zúbky, alebo na opačnom konci napichnutý já.

Ale nakonec, to nebolo až také zlé, ten hokej neni až taký zložitý, ako sa hovorí, úchop mám nacvičený, treba však s rukou hýbat do strán a nie hore dole.

A jaká banda?

Úplne najvác.

Rozlosuvání.

Pekne to zneje, tak iránsky.

Tú po Zdenkovi som tam ani nedal, bo sa nezmestila do hrišča. Viacmenej Komplet bol na komplet na jednej strane, asi až na Milanka.

Ten sa postavil do brány a normálne ju na chrapúna zamkol.

Zľava Wayne Vozo Grecky, Mario Ivan Šedivieux, Lubeno Chára Masár a syn Marčelo Crosbyjeamatér.

Dobýjame sa, dobýjame, keby išiel Gordon okolo, no repre dvojka by bol.
Poctivo sa pripravoval, pred zápasom vyzeral lepšie, jak Janko Laššák, ked sa vrátili zo Švédska.

Prvá tretina 7:4, ale to iba vďaka tomu, že Palinko Sit nemal v bráne roboty.
V arktickej zime, + 17 stupne mu síce prvá tretina nevyšla, do druhej však rozhýbal zmrznuté údy a začali brankárske ódy.

Na jednej strane Milanko pochytal aj nemožné: tutovky, chrípku, nádchu, na druhej Palko chycil aj leporelo.

Aj tak to však skončilo ale 19:16.

Stále sme doťahovali. V tretej tretine však rozhodla naša prvá päťka:
Solobubov, Trebubov, Pupkin, Galošnikov, Viktor Ochlupin.

A to je ešte z čias, kedy mi Zdeněk Izer pripadal vtipný. Čo je presne na Ochlupina presne takých 25 rokov dozadu, čo som nehrál hokej.

Ale konzistentne trénujem, lebo mám hokej viacmenej zo všetkého.

Ale hento mi bolo jasné, že poslednú tretinu preklopíme na našu stranu. Hovoria sa reči, že vraj Maťo Zaoral uštval už troch kenžských bežcov, ale Marcel Masár to nevidel, lebo bol kúsok pred ním, k tomu sa pridali hokejovým majstrovstvom Cigy, Lubeno , Janči, Miško.

A to ani z najkrajšej akcie zápasu sme nedali gól.

Cigy nahodil vysoký pukloptičku, keby som jednu ruku uvolnil, dolámem si nohu, alebo Maťovi hokejku, tak hlavičkou sklepávačka, a že to tam ešte nevidzeli. Chvílu ani já, ale potom sa vesmír vrácil do starých kolají.

No krásne volačo, nakonec sme vyhráli, Palino u nás by mohol dávat súkromné hodiny galapágskym korytnačkám, alebo hip hoperom, čo by sa sceli vrcet na chrbte.

O to až tak však nešlo, výborná akcia, asi taká ako sa na hody patrí, ale potom sa to začalo pritvrdzovat.

A jak sa hovorí, čo je vela, to je málo.

Porád som zdrhol.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR