Ocenili občiansku statočnosť: Srholcovu cenu si prebral aj Milan Kňažko

AKTUALITY - Trnava | 18.11.2018, 09.00, prispievatelia

Medzi laureátmi je tvár novembrových udalostí z roku 1989 Milan Kňažko, ale okrem iných aj Ján Kuciak a Martina Kušnírová in memoriam.

Medzi prvými laureátmi Ceny slobody Antona Srholca je aj líder novembra 1989 Milan Kňažko. Foto: Pavol Machovič

reklama

Prvými laureátmi Ceny slobody Antona Srholca sa v sobotu večer stali tvár Novembra 1989 Milan Kňažko, spisovateľ Lajos Grendel, odborníčka na sociálne záležitosti Helena Woleková, bývalý politický väzeň Jaroslav Žilák a in memoriam zavraždený novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová.

Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič symbolicky v Deň boja za slobodu a demokraciu ocenil ich mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, k upevneniu demokracie a právneho štátu a ich prejavy mimoriadnej občianskej statočnosti.

Viskupič na začiatku slávnostného aktu v Divadle Jána Palárika v Trnave priblížil osobnosť Antona Srholca, po ktorom je nové ocenenie pomenované. Označil ho za vzácneho človeka veľkého srdca.

reklama

,,Pre Antona Srholca bola sloboda, ako sám vravel, ústredným životným cieľom, programom a témou, ktorá ho stále zaujímala. Zámerom udelenia Cien slobody Antona Srholca je odkaz na jeho život a dielo a šírenie jeho posolstva,“ povedal Viskupič, ktorý tieto ocenenia Trnavského samosprávneho kraja udeľoval prvýkrát.

Ceny slobody Antona Srholca za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú prevzali ich rodičia. Jozef Kuciak v krátkom príhovore za ocenenie poďakoval a dodal, že tam nemal stáť on, ale jeho syn.

Zriadenie Ceny slobody Antona Srholca schválili poslanci Trnavského samosprávneho kraja na svojom rokovaní začiatkom novembra.

Ceny slobody Antona Srholca in memoriam pre Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú z rúk župana Jozefa Viskupiča museli, žiaľ, prebrať ich rodičia. Foto: Pavol Machovič

Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici, ktorá je dnes súčasťou Tnavského samosprávneho kraja.

Za svoju túžbu po slobode a dosiahnutí kňazského povolania bol pri pokuse o prekročenie štátnej hranice zatknutý a vo veku 22 rokov odsúdený na 12 rokov ťažkého väzenia.

Po prepustení tajne študoval teológiu, bol vysvätený za kňaza, ale komunistická moc odobrala štátny súhlas pre duchovnú správu.

Jedno z nových ocenení Trnavského samosprávneho kraja skončilo aj v rukách  bývalého politického väzňa Jaroslava Žiláka. Foto: Pavol Machovič

Po revolúcii v roku 1989, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi.

V roku 1995 zriadil v Bratislave - Podunajských Biskupiciach útulok pre bezdomovcov pod názvom RESOTY a stal sa jeho správcom.

Zomrel 7. januára 2016, pochovaný je v rodnej Skalici.

SITA