Babička Berduška: Má stodva rokov a stále dokáže zaveliť ako generál

AKTUALITY - Hlohovec | 18.7.2011, 00.00, Rastislav Piovarči

Hoci na to nevyzerá, stále dokáže poriadne zaveliť. Babička Bernardína Bachratá oslávila v nedeľu svoje sto druhé narodeniny.

Babička Berduška má neuveriteľných 102 rokov. foto: ras

reklama

Do pozoru uviedla nielen syna, ale aj fotografa a kameramana. Vraj tu nemajú čo hľadať. Všetko sa vysvetlilo a nakoniec im dokonca zanôtila svoju obľúbenú pesničku.
„Naša mama je prísna, ale ľúbivá. Dnes mi dohovárala, aby som šetril. Stále s niečím bojovala, bola v strehu. Do každej prekážky šla s odvahou a dokázala ju prekonať. To jej dodnes zostalo. Myslím si, že aj to prispelo k jej dlhému veku,“ hovorí sedemdesiattri ročný syn Jozef Bachratý. Babička Berduška, ako jej v rodnom Červeníku hovorili, dnes žije v hlohovskom domove dôchodcov Humanus. Stará sa o ňu opatrovateľka Janka. „Páči sa jej u nás, ale v poslednom čase sa stále zberá domov. Musíme dávať pozor, aby nám neodišla. Je veľmi zlatá a zábavná, kiež by boli také všetky babky. Rada pije čiernu kávu s krajcom chleba,“ prezradila.
Babička pochádza z dvanástich súrodencov, polovica z nich sa dožila viac ako osemdesiat rokov. Narodila sa ako predposledné dieťa a to rovno dva razy. „Mama jej povedala, že to bolo 29. júna, ale dedo nemal čas vtedy, išli žne, tak na faru ju šiel zapísať až 17. júla,“ vysvetľuje syn. Odnepamäti ale oslavujú aj na Petra a Pavla aj na Bohuslava. Do školy chodila len šesť rokov, z toho tri roky do maďarskej. Dnes si vraj pamätá len nadávky. Celý život však nepotrebovala lekárov ani lieky. „Neberiem nič, len kvapky na oči a vitamíny,“ povedala babička. Operovali jej miserere, aj obojstranný šedý zákal. Niekoľkokrát si zlomila aj ruku. „Všetko prekonala. Doteraz má v sebe neuveriteľnú duševnú silu a dokáže zaveliť,“ dodáva syn. Zrejme k tomu prispela aj dobrá životospráva. Babička jedávala šošovicu, hrach, fazuľu, bôb, varené zemiaky a kapustu. A občas kúsok vareného mäsa. Nikdy nemala viac ako päťdesiat kilogramov. „Na tú dobu bola veľmi moderná. Vydávala sa v 26 rokoch a vtedy takéto ženy už boli staré dievky. Prvé dieťa mala až po troch rokoch od svadby, kým doriešili s otcom bývanie,“ hovorí syn. Až keď sa nasťahovali do nového, narodila sa im dcérka Ľudmila. A to bolo všetko. Babička vedela, aké je mať veľa detí, preto chcela len dve. „Vnuk sa ma pýtal, či ma niekedy bila. No hej, raz deň, keď som neposlúchal. Ráno začala a večer skončila,“ dodáva s úsmevom Jozef Bachratý.