Nefutbalová glosa: Keď to rozbalí Zita z BijouTerrier

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 30.12.2018, 11.21, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy. A keďže je futbalová prestávka, tentoraz sa vybral za kultúrou.

Kapela to rozbalila. Foto: archív pv

reklama

Milí priatelia,
né len fotbalom je človek živý. Sem tam to chce aj nejakú kultúru do hlavy a né len na nohách.

Také, ale úplne že náhodou Ježko predvčerom dal, že BijouTerrier večer v Cityčku. Pevne rozhodnutý, že budem aspon do dvanástej v noci kilovat zombíkov, porát cQmuKáčiKy Pušovi, že ideme, né?

A idú také reči, že som závislý na Playstatione, ale to sú len také hlúposti, lebo mám Xbox.

reklama

Skrátka, muselo to byt néčo velké, aby ma to dostalo ven, místo toho, aby som zachranoval Divoký západ od nemrtvej nákazy.

A nakonec to nebolo ani také velké, ledva mi po plecá, ale strašne zlaté. Baba bez manierov hviezdy prišla aj s mladými kapelami ako predskokanmi, ale minule som sa nešťastnou náhodou dopočúval až po refrén Martina Jakubca a tak som definitívne stratil hudobný sluch a vkus.

Akurát, čo móžem povedat, že prvá kapelka bola v štýle nejakého mŕtveho kovu, druhá a tu sa už strácam v hudobných výrazoch, ale asi že nu-metalová kapelka, dze bolo škoda, že som nepoznal texty, pekne pjésenkovali.

Až tak, že vyšla aj Zita a zamíšala sa do davu, prvé tri minúty sa dokonca aj sama bavila, ale potom peklo.

Po včerajšku musí mat vácej foték jak pražský orloj v Japonsku. A to som už mal nachystaný režim svojky, ale úplne typicky sa zase na mna nedostalo, jedna spoločná sa mi síce podarila úplne na samom začiatku, ale to tam vyzeráme obaja, jak krumple v pivnici.

A zaklincuval to další kámoš, pracovne ho nazvime, že Děfka, sa nevinne spýtal, či si móže v zmysle populárnej scémky chycit jedno prso. Čarokrásneho fakera mu vyčarovala. Ale po druhej sa už aj usmála.

Skvelá baba a neskutečný živel. Od úvodného vstupu na pódium nedala celej búde vydýchnut. Normálne som zostal fas cínovaný.

Na pódiu však nezaostávali ani ostatní členovia kapely, Strýco je velký pán, skvele išli aj hostia.

Texty som sa dokonca ešte pred konzertom skúsil aj naučit, ale jak začala Zita, bolo to jak keby k vám prehovárala frajerka/žena, ten prúd slov sa jednoducho po prvé nedá zastavit, po druhé scíhat, po trecé zapamatat, ale základ je spívat čo najhlasnejší, čo ste si zapamatali. Potom je spokojnost na oboch stranách.

A tá bola.

Bavili sa obe strany, v strede parketu od polovice čertove kolo, ale zábava išla dál, BijouTerrier dávali jednu pecku za druhou, posledných pesničék bolo nakonec asi desat.

Ak by som bol nejaký hudobný fajnšmeker z magazínu o muzike, napísal by som asi toto:

BijouTerrier odehráli v Trnavě jeden z nejlepších koncertú. Skvěle připravená Zita Rigondeaux se svou kapelou a hosty ukázali, že míří do první hudební ligy a možná i do evropské fázy.

Ačkoliv vzrastem nevyniká, na pódiu to byl skrátka obr. Během pouhého okamžiku schmatla do rukou celý sál a nepustila ho až do posledního akordu.

 
Takže nakonec si mohla dovolit aj stage diving a tak si pár ludí možno chycilo aj bez tej stovky.

Ale aby som to zhrnul, tento rok už lepší koncert určite v Trnave nebude. Budúci dúfam, že dójdu rýchlo zas. Alebo sa mám drbat do Nitry?

Nazdáááár.

PETER VOZÁR