Aj Michelangelov David by mu postavu závidel

ŠPORT - Ostatné športy | 18.7.2011, 10.28, Tatiana Čuperková

Nepatrí síce k našim najťažším kulturistom, no na svetovej scéne bol ťažko zdolateľný. Jeho vyrysovanosť a separácia boli vždy fascinujúce, predné pózy strhujúce. Na súťažných pódiách očarúval sympatickým vystupovaním.

Aj keď má postavu, na ktorú sa dobre pozerá, na Richardovi zaujmú aj neskutočne modré oči. Foto: Vladimír Kampf

reklama

Richard Riedl sa ako svetový medailista nezmazateľne zapísal do histórie tohto športu.
Čo robí dvojnásobný vicemajster sveta v období, keď nesúťaží?
- Venujem sa svojej práci. Robím trénera a manažéra vo fitku v Piešťanoch. To mi zaberá veľa času. Samozrejme, že si stále zacvičím aj ja sám, aby som sa udržal vo forme. Teraz je to ale skôr cvičenie pre zdravie. To znamená, že používam menšie váhy a robím viac opakovaní.
Ktoré preteky boli zatiaľ vaše posledné?
- Boli to majstrovstvá sveta v Bahrajne na konci roku 2008. Potom som sa ešte predstavil v Las Vegas na amatérskom svetovom šampionáte v tlaku na lavičke.
Až potom prišlo zranenie ramena, ktoré vás dočasne vyradilo z hry?
- Problémy s ramenom boli dlhodobejšieho charakteru. Dá sa povedať, že som zranenie udržiaval v umelom spánku, aby som dobúchal súťaže, ktoré som si naplánoval.
Odvtedy prešli viac ako dva roky. Ako to s vami vyzerá momentálne?
- Mnoho športovcov už ukončilo svoju kariéru a znova sa vrátilo. Takže aj ja som si povedal nikdy nehovor nikdy. Definitívne som kariéru nezavesil na klinec. Ak by som sa vrátil, orientoval by som svoju prípravu tak, aby som sa mohol uchádzať o nomináciu na budúcoročné majstrovstvá sveta na jeseň.
Keby ste sa rozhodli znova súťažiť, kedy sa musíte pustiť do tvrdej prípravy?
- Všetko závisí od východiskového stavu, kedy sa rozhodnem ísť do toho naplno. Pokiaľ by som sa medzitým vypapkal do nekulturistických rozmerov, nemalo by to význam. Čiže potrebujem tuky aj svalstvo udržiavať v normále. Myslím si však, že by mi nemal hroziť tukový nárast. Som typ, ktorý sa snaží udržiavať celoročne. Ak mám povedať konkrétny termín na vyjadrenie sa k účasti na šampionáte, vidím to na začiatok budúceho roku.

Pevné svaly mu mnohí môžu len závidieť. Z neba mu však nespadli. Foto: Vladimír Kampf

reklama

Počas pauzy ste asi nedržali diéty. Nebudete mať problém vrátiť sa do prísneho režimu?
- Nedržal som síce diéty, ale ani som to s jedlom nepreháňal. Zároveň som bol neustále v pohybe. Celý čas si držím konštantnú úroveň bielkovín. Z tohto obavy skutočne nemám.
Mnoho bývalých pretekárov sa logicky vrhne na trénerskú kariéru. Využili ste čas bez súťaží na to, aby ste pripravovali vlastných zverencov?
- Vo fitku sme založili oddiel AZ Fitness, v ktorom som pripravoval Tomáša Marcinka. Je to chlapec zo Zvolena, tu pôsobí ako vojak z povolania. Na tohtoročných majstrovstvách Slovenska bol druhý v kategórii nad 100 kg.
Znamená to, že sa venujete čisto kulturistickej príprave, alebo máte v oddiely aj fitnesky?
- Ako oddiel fungujeme len niekoľko mesiacov. Ašpirantky na dobré umiestnenie na súťažiach vo fitnes a záujemcovia o klasickú kulturistiku tu sú, ale vzhľadom na časové možnosti ešte nie sú pripravení súťažiť. Najskôr by sa tak mohlo stať túto jeseň alebo na jar budúceho roku. Nepošlem tam však nikoho, kto by nemal šancu na medailu.
Vďaka kulturistike ste precestovali celý svet. Kde ste sa stretli s väčším záujmom o tento šport?
- Jednoznačne v arabských krajinách. Tam je kulturistika postavená na vysoký piedestál. Kým o našom športovcovi, ktorý získal na majstrovstvách sveta medailu, vyjde len nejaká správička, tak tam je z neho národný hrdina. Je neskutočne dotovaný od štátu. Arabskí pretekári, ktorí sa umiestnili za mnou, dostali také peniaze, že nám sa z toho môže akurát tak točiť hlava. A k tomu všetkému dostali rôzne doživotné renty. Ceny na šampionáte odovzdával brat bahrajnského kráľa, ktorý sa inak na verejnosti objavuje len sporadicky. Aj toto svedčí o tom, aké postavenie má v arabských krajinách kulturistika.

Richard dobre pozná chuť víťazstiev. Dosahoval ich vďaka tvrdej práci s činkami. Foto: Tatiana Čuperková

V akej životnej fáze sa nachádzate? Chýba vám už aktívne pretekanie?
- V mojom súkromnom živote sa veľa zmenilo. Mám nové zamestnanie, s priateľkou sme zariaďovali sme byt. Začíname uvažovať o založení rodiny... Nemal som čas vnímať súťažnú pauzu nejako intenzívne. Chytí ma to najmä vtedy, keď zájdem na nejaké preteky alebo si ich pozerám na internete.
Keď zaznie niekde hudba, na ktorú ste mali pripravenú voľnú zostavu, neláka vás trochu zapózovať si pred zrkadlom?
- Tak to nie. Už dávno nie som ten mladík, ktorý by každý svoj sval pozoroval celé hodiny. Moja postava je pre mňa už samozrejmosťou. Skôr si musím zvykať na to, že s pribúdajúcim vekom už nebude taká ideálna.
Nedávno ste oslávili tridsiate siedme narodeniny, to je ešte prijateľný vek pre tento šport.
- Máte pravdu. Mnohí kulturisti dozrievajú okolo štyridsiatky. Akoby sa svaly v tomto veku stali hutnejšími.
Pozorujete aj teraz na sebe zvedavé pohľady ľudí na ulici? Predsa len máte neštandardnú postavu.
- Teraz už tak nie. V Piešťanoch ma pozná dosť ľudí, takže doma som za bežného človeka. Ale niekde pri vode sa mi to stáva.
Vtedy podvedome napnete brušné svaly?
- Už nie. (Smiech.) Pred pár rokmi, keď som sa na seba pozeral z iného hľadiska, tak áno. Ale to ma už dávno prešlo.
Uvažovali ste niekedy nad tým, že by ste prestúpili k profesionálom?
- K profesionálom určite nie. Ale posledné roky sa do popredia dostala súťaž Arnold Classic, ktorá je poloprofesionálna. Pokiaľ by som sa vrátil na súťažné pódiá, nevylučujem, že sa budem uchádzať o možnosť predstaviť sa na tomto podujatí. Je to ďalšia výzva po účasti na majstrovstvách Európy alebo sveta.

Kto je Richard Riedl
Narodil sa 21.6.1974 v Piešťanoch. Je slobodný a bezdetný. Má priateľku Claudiu. Je vicemajster sveta z roku 2006 v Ostrave a z roku 2008 v Bahrajne. V roku 2007 získal v Južnej Kórei bronz. V Bratislave sa v roku 2006 stal vicemajstrom Európy. Všetky medaily má z váhovej kategórie do 70 kg. V súčasnosti je trénerom a manažérom AZ Fitness v Piešťanoch.

S pózovaním nemal problém, akurát sa hneval na seba, že si nevzal väčšie váhy. Foto: Vladimír Kampf