Luhovému vytiahol Adamec z televízora anténu, Timko pochopil, že mu nemal odvrknúť

ŠPORT - Futbal - Spartak | 5.1.2019, 08.00, Ján Král

Na pohreb Jozefa Adamca prišlo množstvo známych tvárí z futbalu. Boli medzi nimi aj futbalisti, ktorých Jozef Adamec viedol počas kariéry. Ako si na legendárneho Hatrla spomína trojica, ktorú mal pod palcom aj v trnavskom Spartaku?

Jozef Adamec mal futbalovú rozlúčku 4. januára na futbalovom štadióne Spartaka. Foto: Peter Kollár

reklama

Jaroslav Timko (útočník Spartaka v rokoch 1996 - 2001):

"Bolo mi veľmi smutno, keď som sa dozvedel, že zomrel. Pre mňa je to velikán, pán futbalista a dobrý človek. Veľa ma chcel ako tréner naučiť, v mojich rokoch to však už šlo ťažšie. Dával mi rôzne rady, ako zakončovať. Snažil som sa to robiť, naučiť sa však nedá, čo on mal dané.

Býval búrlivák. Raz som počas majstrovského zápasu na jeden z jeho pokynov mávol rukou a to som nemal robiť. Pocítil som to, dal mi na tréningoch zabrať dobrý mesiac. Potom sme sa ale dali dokopy, vydiskutovali sme si veci a všetko bolo v poriadku.

reklama

Mal svoju hlavu, vedel, čo zo mňa chce vytiahnuť. Robil to s dobrým úmyslom. Česť jeho pamiatke."

Martin Poljovka (stopér Spartaka v rokoch 1997 - 2007):

"Som rád, že som mal možnosť spoznať Jozefa Adamca ako trénera. Hoci som ho nevidel hrať naživo, aj z archívnych záberov som pochopil, že to bol fantastický, nielen československý ale európsky a svetový hráč.

Bol som obranca, on útočník, napriek tomu mi dal do futbalového života niekoľko postrehov, ktoré platia dodnes a ďalej budú. Rady som od neho dostal viaceré, budem si ho pamätať však hlavne ako férového človeka, ktorý nikdy nedal svojmu zverencovi poznať, aký on bol v skutočnosti skvelý futbalista.

V živote som z jeho úst nepočul vetu typu: "Keď som ja hrával, urobil by som to takto..." Pritom on na to právo mal. K športu a futbalu bol pokorný a to mi utkvie v pamäti."

Martin Poljovka počas čakania na rozlúčku s Jozefom Adamcom. Foto: Eleonóra Szombatová / Foto 4F

Ľubomír Luhový (útočník Spartaka v sezóne 1997-98):

"Spomienok mám veľa, bude mi veľmi chýbať. Mám však úsmev na tvári, že na rozlúčku prišlo veľa ľudí. Je to krásne, som presvedčený, že prevažná väčšina ľudí mala Jozefa Adamca ako športovca a neskôr trénera rada. A to je dôležité.

Jožko Adamec bol ako kouč veľmi ctižiadostivý. Učil nás k maximálnej disciplíne a koncentrovanosti. To sú dve veci, ktoré sú pre vrcholového športovca absolútnou prioritou.

Mne tieto veci vštepovať nemusel, ale naučil ma hlavne po športovej stránke ako sa pohybovať na ihrisku, ako zakončovať situácie, ako nosiť taktiku v hlave. V tomto bol výborný, futbalu sa rozumel. Bol vynikajúci hráč, patril k svetovej špičke a futbalu sa rozumel nielen ako hráč ale i tréner, čo nie je každodenné.

Chcel mať nás neustále pod kontrolou, imponovalo mi to. Riešili sa večierky, zhasnuté svetlo na izbách, dochvíľnosť na tréningoch, tréningová disciplína... Zážitkov s ním mám strašne veľa.

Spomínam si na jeden úsmevný zo sústredenia. Býval som na izbe s Vladimírom Weissom a bolo dávno povedané, aby bolo všetko zhasnuté a spali. Pozerali sme však televízor, Jozef Adamec v tichosti prišiel na našu izbu, vôbec sa s nami nerozprával, iba vytiahol z televízora koaxiálny anténový kábel a bez slova odišiel... Keď sme na to o pár rokov spomínali, sám sa z toho smial."