VIDEO: Na Pohode vyčíňali len zlodeji slnečníc

RELAX - Reportáže | 18.7.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Trenčianske letisko sa od minulého štvrtka na tri dni premenilo na festivalové mestečko. Zaplavili ho ľudia v slnečných okuliaroch, klobúkoch, a pestrých tričkách, s nosmi červenými od slnka.

Pätnásta Pohoda bola prvýkrát v histórii vypredaná už vyše týždňa pred jej začiatkom. Foto: Katarína Rosinová

Popíjali pivo, chodili, tancovali, jedli, smiali sa. Trnavčania na pätnástom ročníku festivalu Pohoda nemohli chýbať. Ešte niekoľko dní vopred sa na Facebooku vo vlastnej skupine dohadovali, že si všetci postavia stany na jednom mieste. To však nie celkom vyšlo. Do už aj tak plných vlakov ich pristúpili húfy, ďalší prišli autami. Mali jediný cieľ – dostať sa na miesto čo najskôr a rozložiť si stan čo najbližšie k centru diania. Stálo ich to čakanie, tlačenicu a dlhé putovanie s batohom, stanom, karimatkou a spacákom. Pršiplášte aj gumáky by ste pred festivalom hľadali v obchodoch len ťažko. Vyše tridsaťtisíc ľudí nie je málo a po nepriaznivých predpovediach meteorológov nechcel nikto nič nechať na náhodu. Našťastie, dážď bol slabý a trval iba niekoľko minút. Takže organizátorom okrem toho, čo mohli ovplyvniť vyšlo aj to, na čo má dosah len ten najvyšší. Interpreti nesklamali, zhodnúť sa na tom, ktorý koncert bol najlepší, je ťažké. Podstatné je, že si nikto nezlomil nohu, neochorel, ani nič podobné a prišli všetci, ktorí boli na programe. Aj preto na internete už v nedeľu večer svietili reakcie: „Toto bola najlepšia Pohoda!“ Súhlasím.

Pán Boh pohoďák
Na našom najväčšom multikultúrnom festivale tento rok vystúpili desiatky účinkujúcich interpretov z tridsiatich troch krajín. Aj medzi nimi boli ľudia z nášho regiónu. Tak napríklad v piatok dopoludnia som sa bola pozrieť v stane s názvom EUrópa na divadelnom predstavení Hotel Hrant. Hru z pera Radošinca Stanislava Štepku naštudovali klienti a zamestnanci Domova sociálnych služieb Humánum v Zavare. Sprevádzal ich Art Music Orchestra z Červeníka. Ten hru, v ktorej sa hostinec Hrant štvrtej cenovej mení vďaka finančnej injekcii tetušky z Kanady na hotel Grand, skvelo zdynamizoval. Napriek menším problém s ozvučením to bolo príjemné predstavenie, no kapacita stanu sa naplnila až ku koncu. Ba priam preplnila. Nasledovala totiž beseda Štefana Hríba s premiérkou.

Hostinec Hrant sa v predstavení DSS Humánum Zavar zmenil Grand. Foto: Autorka

Na sobotné dopoludnie si šéfredaktor časopisu .týždeň pozval hostí z trochu iného súdka. Českého biskupa Václava Malého a trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Podľa intenzity potlesku sem publikum pritiahol predovšetkým náš arci. V diskusii odzneli aj také témy ako láska v ponímaní kňazov či financovanie cirkvi a jej možná odluka od štátu. „Keď som mal desať rokov, učiteľka sa nás pýtala, čím chceme byť. Chlapci v triede chceli byť kombajnistami alebo robotníkmi. Ja som zo žartu povedal, že biskupom. Zamrazilo ju, lebo vtedy sa také veci nesmeli hovoriť. Keď som v roku 2009 dostal od pápeža list, že chce, aby som bol novým arcibiskupom, pomyslel som si: Bože, na čo si ma počúval? Považujem to za malý zázrak, že sa to stalo a že teraz môžem byť tu s vami,“ zdôveril sa publiku. Na vtipnú, ale vážne myslenú otázku Štefana Hríba, či je Boh na Pohode odpovedal takto: „Pán Boh je najväčší pohoďák. Má rád ľudí, ktorí majú radosť z hudby. Na hudbe je čosi božské a čo je zvláštne, je to jazyk jazykov. Aj keby sme boli z cudziny, hudbe rozumieme. Kde inde by mal Boh byť, ak nie tu?“

Arcibiskupa Bezáka mladí môžu. Odmenili ho búrlivým potleskom. Foto: Autorka

Pero krstil dymom
Asi najmenej spomedzi účinkujúcich by som tu čakala poetku Evu Jarábkovú-Chabadovú. Členka trnavského Fóra humoristov tu bola najmä ako jedna z desiatich finalistov súťaže Báseň 2010.
„Prišla som na otočku, hoci mi ponúkli, že tu môžem prespať v stane. Ale to ma vôbec neláka. Ani manžel by ma nepustil. Keď som odchádzala z domu, kontroloval ma, či si neberiem spacák,“ smiala sa. V stane Literárneho klubu v piatok popoludní vystupovala s projektom komentovanej poézie. Časť veršov čítal dobrovoľník, ktorého „zbalila“ priamo na mieste. „Ľudí báseň po čase prestane zaujímať, no len čo do nej niekto vstúpi, zbystria pozornosť,“ odôvodnila. Veľkú radosť jej urobili bývalé žiačky z Gymnázia Jána Hollého, ktoré si ju prišli vypočuť a z hľadiska jej kývali.
Svoj literárny počin v sobotu večer prezentoval ďalší Trnavčan. Patafyzik Peter Volek krstil na festivale knižočku Minule, keď som (výnimočne) fajčil 2. Napísal ju spolu s priateľom Remim Kloosom, ktorého nikto nikdy nevidel, lebo chce nechať svoju pravú identitu skrytú. Preto sa veľa ľudí domnieva, že žiadny Remi neexistuje a je to len Perove alter ego. Ten to však poprel.
Krstným otcom bol okrem moderátora Pištu Vandala aj Martin Beďatš, člen skupiny Bez ladu a skladu a autor festivalového loga – dvoch túliacich sa bábätiek. Knihu privítali do života cigaretovým dymom.

Poetku Evu Jarábkovú-Chabadovú prišli podporiť aj bývalé žiačky Zuzana (vľavo) a Angela. Foto: Autorka

Patafyzik Pero Le Kvet (vľavo) sa ocitol na Pohode po prvýkrát. Foto: Autorka

Spomienka na tragédiu
Aby ste si nemysleli, že Trnavčania vystupovali len v rôznych stanoch a stánkoch. Rozbalili to rovno na hlavnom pódiu. Kedy, kde, ako a prečo? Viac ako dôstojne nás reprezentoval spevácky zbor Tirnavia. Spolu so zborom Chorus Alea Braňa Kostku a Komorným orchestrom mesta Trenčín vystúpili v sobotu popoludní na počesť troch obetí tragédie z roku 2009, kedy sa na festivale zrútil tanečný stan. Gloriu od Antonia Vivaldiho pre tento účel nacvičovali šesť týždňov. „Na festivale tohto typu sme vystúpili prvýkrát. Najťažšie bolo dobre nazvučiť toľkých ľudí za taký krátky čas, ale zvukárom sa to podľa reakcií publika podarilo,“ priblížil dirigent zboru Andrej Rapant. Aplauz po koncerte bol taký, že keby všetci už aj tak nestáli, je to jasné standing ovation. Tridsať členov zboru sa po koncerte rozutekalo. Jedni ostali dokonca, iní odišli po niekoľkých koncertoch. „Ja osobne aj s mojou manželkou, ktorá tiež spievala, sme boli len na otočku, keďže nás doma čakalo naše ročné dieťa,“ dodal dirigent.
Na budúci rok môžu svojho potomka zobrať so sebou. Detí tam bolo ako smetí, výnimkou neboli ani manželské páry v rokoch. Až som sa čudovala. V porovnaní so zahraničnými festivalmi, ktoré som navštívila, je tento až prekvapivo slušný. Možno preto, že tu nepredávajú tvrdý alkohol. Najväčšou výtržnosťou bolo vykonávanie osobných potrieb do záhonu slnečníc, ktorý skrášľoval pľac pri hlavnom pódiu. A ku koncu festivalu som na každom kroku stretla ľudí so žltým kvetom v ruke. Záhon ku koncu vyzeral zúbožene. Na druhej strane, kto by doma nechcel mať suvenír z takého pekného miesta?

Tento rok slnečnice rozkvitli včas. Takto pekne to vyzeralo na začiatku festivalu. Posledný deň už menej, zlodeji sa činili. Foto: Autorka