Narodeniny v Samovej ríši

RELAX - Na ulici | 20.7.2011, 00.00, prispievatelia

Kapitulská ulica, prvá ulica poslednej, štvrtej mestskej štvrte, na ktoré bola rozdelená stredoveká Trnava. Do centra v blízkosti farského kostola sa po prehratej moháčskej bitke začínajú sťahovať cirkevní hodnostári.

Dnešná tichá a takmer ľudoprázdna Kapitulská ulica neprezrádza, že kedysi bola centrom Trnavy s rušným trhoviskom.

Kapitulskej ulici, zvanej Horná ulica alebo Horné námestie, sa čoskoro začalo hovoriť Kňazská, neskôr Kanonická ulica. Živé je však aj staré pomenovanie Horné trhovisko. So súčasným názvom Kapitulská ulica (Capitel Gasse) sa po prvýkrát stretávame na Nemečkayho pláne z roku 1865. Od konca 19. storočia do roku 1920 sa volala Ulica kráľa Bela, za socializmu na štyridsať rokov dostala meno Staromestská.

Slovania už v 7. storočí
„Toto vyvýšené miesto v bezpečí pred jarnými povodňami bývalo osídlené už v praveku,“ spustil na nás lavínu informácií náš sprievodca fráter Georgius. „Lanského leta tu archeológovia našli dôkazy o prítomnosti našich slovenských predkov už v období raného stredoveku. Veľká rozbitá nádoba, nezhotovená na hrnčiarskom kruhu, bez úch a ozdobená vlnovkou bola vypálená zrejme už v 7. storočí. Svedkami osídlenia od čias Samovej ríše po obdobie gotiky sú i ďalšie keramické nálezy, riady a náradie, kosti i kompletné kostry hospodárskych zvierat, psov a mačiek, zahĺbené obydlia s odtlačkami splietaného vŕbového prútia, ostrohy, mince, nožnice, pracka z opaska... V záhrade kláštora klarisiek sa dávnejšie v blízkosti hradieb z 13. storočia
našli pomerne zachované zvyšky pôvodnejšieho drevo-zemného obranného valu. Z obdobia budovania mestského opevnenia z pálených tehál na kamenných základoch a výstavby terajšieho farského kostola v niektorých pivniciach domov až do našich čias prežilo vtedajšie typické škárované murivo. Múr zhotovený škárovaním nepotreboval ďalšiu povrchovú úpravu - murár prebytočnú maltu medzi radmi tehál zrezal náradím. Šikmo zrezaná malta po hranu nižšej tehly zabezpečovala dokonalý odvod dažďovej vody. Jeden takto postavený dvojpodlažný dom je aj tu neďaleko. Môžeme si prezrieť jeho spodný, pôvodne polozahĺbený priestor, ktorý sa neskôr zvýšením terénu stal pivnicou. Kým ta prídeme,“ jedným očkom mrkol fráter na bývalú knižnicu pri arcibiskupskom paláci, „porozprávame si niečo o trnavskom kníhviazačstve.“

Jedna perla u Britov
„Neverili by ste, že až do konca 18. storočia si dávali knihy viazať ich noví majitelia, nie vydavatelia. Miesto vydania sa preto iba vzácne zhoduje s miestom ich zviazania medzi kožené dosky. K takýmto výnimkám patrila aj Telegdiho, respektíve kapitulská tlačiareň. Medzi rokmi 1580 až 1598 pri nej preukázateľne pracovala kníhviazačská dielňa. Počas celého tohto obdobia tu pracoval aj všestranný Lukáš Péči. Ako som vám už spomínal, on i Telegdi študovali v Krakove, v meste so storočnou kníhtlačiarskou tradíciou. Trnavská dielňa si pre vlastné potreby zviazala najmenej jeden z každého druhu výtlačkov. A nielen svoje. V kožou obtiahnutých drevených alebo papierových doskách sa zachovali okrem Telegdiho vlastných prác aj diela jeho náboženského protivníka Petra Bornemisu Abstemia z komjatickej tlačiarne Gála Husára, ale aj Sambucove verše Opera omnia, vytlačené u Gašpara Stanhofera vo Viedni. No kníh v originálnej trnavskej väzbe sa zachovalo veľmi málo. Marianne Rozsondaiová ich v rodnom Maďarsku a Rumunsku objavila iba devätnásť, jednu v londýnskej Britskej knižnici. Možno k nim prirátať i väzbu dvoch vzácnych prvotlačí - inkunábulí, nájdenú vo Františkánskej knižnici v rumunskom Miercurea Ciuc. Spolu s nimi je v trnavských kožených doskách zviazaný aj zlomok z dosiaľ neznámeho Kalendára a prognóz na rok 1590 od Valentína Fontana, preloženého Lukášom Péčim.“

Motívmi valčekov, vtlačených do kožených väzieb, sú výjavy zo života Krista a jeho ukrižovania.

Záhadný monogram
Prišli sme k bráne domu označeného trojkou. Fráter Georgius stisol tlačidlo starého zvončeka a pokračoval: „Ako poznáme knihy, zviazané u Telegdiho? Predné i zadné kožené dosky so slepotlačou sa ako na typickej nemeckej renesančnej väzbe zdobili odtlačkami knihárskych valčekov, do stredu sa vtláčali oválne razidlá s rastlinnou, zvieracou alebo heraldickou ornamentikou. Do hornej časti si majiteľ knihy dal zhotoviť svoj monogram, dolu letopočet. Chrbát knihy má rebrovanie, rohy chránia kovové nárožnice. Jednou až dvoma sponami sa odložená kniha zatvára. Ornamenty na niektorých knihách sú pozlátené. Na piatich valčekoch, vtlačených do kože na trnavských väzbách, je vyryté nenápadné CH. Predpokladá sa, že ide o monogram kovorytca, pravdepodobne z Nemecka.“

TEXT A FOTO: LACO ŠEBÁK