Modrá závislosť

BLOG - Za dverami | 20.7.2011, 17.02, Katarína Rosinová

Vyskúšala som to. Odhodlala som sa k tomu zásadnému kroku. Namáhavo, ale predsa som našla možnosť Zrušiť konto a urobila som to.

Facebook už pri zadaní môjho mena do vyhľadávača nájde iba moje menovkyne. Existujem ešte vôbec? Zopár kamarátov mi hneď napísalo zhrozený mail, či som v poriadku. Poniektorí prejavili závisť. Tiež by to chceli, ale nedokážu. Je to ako s cigaretou. Lenže o čom je táto závislosť? O internete? Chatovaní? Sebaprezentácii formou fotiek a statusov? Sledovaní iných?
Niektorí sa naštvali. Brali to osobne. No som si istá, že 80 percent z mojich takmer 500 priateľov si ani nevšimlo, že som odišla. Je to krásny pocit slobody. Sedím si doma s vyloženými nohami a nemusím pod chvíľou kontrolovať, či mi nebliká nová správa alebo komentár k fotke. Fotky z výletu ukazujem len rodine, ktorú aj tak nezaujímajú. Som sama doma a ten pocit je zrazu skutočný. Som len sama so sebou, nie s ďalšími desiatkami ľudí. Keď chcem niekoho stretnúť, zdvihnem telefón, alebo skočím do krčmy. Lenže... akosi sa nikomu nikam nechce. Nemajú čas. Sú online a ja som mimo diania. Pocit slobody vystriedala mierna depresia. Až kým... mi kamarát neposlal pozvánku na Google+. Som zachránená!