Už v brušku sa rodí zlodej

AKTUALITY - Kurz sebaobrany | 21.7.2011, 00.00, prispievatelia

Cez dovolenkové dni akoby sa Trnava ocitla v prekliatí. Smrad šíriaci sa Trojičným námestím, odrádzajúci turistov, invázie spoluobčanov na peňaženky gadžov nielen na trnavskej stanici, ale aj na Zelenom kríčku. Že by všetko malo na svedomí pripekajúce slniečko?

K tejto úvahe ma „priklincovala“ udalosť na Zelenom kríčku – autobusovej zastávke mestských a prímestských spojov. Bolo to v stredu 13. júla tesne pred 16-tou hodinou. Slniečko veselo žmurkalo na tri tehotné Rómky a posmeľovalo ich k činu. Práve prichádzal mestský autobus číslo 6. O cestujúcich núdze nebolo. Tri tehotné – pomaly na rozsypanie mamičky odovzdali svoje kočíky s deťmi ďalším dvom kamarátkam a zamiešali sa medzi nastupujúcich. V tej trme-vrme som postrehla iba poslednú obeť. Jedna Rómka šmátrala starému pánovi v nákupnej taške, druhá ohmatávala zadné vrecko jeho nohavíc. Starý pán sa zmohol na odpor. Od zlosti, že je lup v nedohľadne, jedna z nich si vykasala tričko, aby gadžovi zdôraznila svoj požehnaný stav. Po neúspechu všetky tri pochytili kočíky s deťmi a dali sa na ústup. „Opatrovateľky“ za nimi. Všetkých päť žien bolo vo veku 18 až 20 rokov.
Ak si dakto myslí, že je to scenár pre film alebo telenovelu, mýli sa. Že nikto nezakročil? A kto? Ale následky invázie nekončili...
Zhodou okolností si ku mne prisadla mladá žena. Až po chvíli bola schopná otvoriť kabelku a vybrať mobil. „Prepáč, nemohla som sa ozvať,“ vraví rozrušeným hlasom osobe v telefóne, „ale musela som si oboma rukami chrániť kabelku, lebo sa na ňu cápala tehotná Cigánka.“ Obďaleč medzi sedadlami stál atakovaný starý pán. Triasol sa ako osika. Na nasledujúcej zastávke vystúpil. Ani napoly otvorenú nákupnú tašku si nedokázal trasúcimi sa rukami zatvoriť. „Iba horúčavy sú príčinami infarktov starých ľudí?“ skrslo mi v mysli.
Vaše noviny alarmujú. Trnava sa stráca v opare. Že by sme mali málo strážcov poriadku? Alebo. Legislatíva je prikrátka na občanov, ktorých štát živí z našich daní, a tí sa nám vysmievajú do tvárí? Myslím, že takéto otázky si kladie nie jeden slovenský občan.
Vaša čitateľka Eva