Zlodej bicyklov svoje činy priznal

RELAX - Retro | 24.7.2011, 00.00, prispievatelia

Nový Trnavský hlas extra číslo 3 vyšiel 24. júla 1991. V porovnaní so starým Trnavským hlasom priniesol viac inzercie, viac fotografií, súťaž o farebný televízor, rady podnikateľom aj recepty na polievky.

Najväčšiu radosť z pekného počasia majú detváky. Snímka zachytila deti z trnavskej Zornice v tábore v Rožnove pod Radhošťom. SNÍMKA: R. Selický

Redakcia prosila čitateľov o trpezlivosť pri jednodňovom sklze, ktorý súvisel s organizačnými zmenami i vydavateľskými termínmi. Zároveň vyzývala, aby sa zdôverili so starosťami a pochválili sa dobrými skúsenosťami.
Kompletné spojazdnenie križovatky ulíc Dohnányho – Kollárovej – SNP sa pre výmenu kondenzačného potrubia posunulo až na október. Pracovníci z okresných úradov v Trnave a Nitre boli na skusy v rakúskom Kreuneubergu. Prekvapilo ich špičkové technické vybavenie aj operatívny systém práce. Verejná diskusia občanov so zástupcami podnikov a mesta riešila najmä ceny dodávok tepla a elektriny. Organizácie, ktoré mali merače zabezpečiť, boli v zlej finančnej situácii, čo ovplyvňovalo plnenie termínov.

Stručne o sčítaní

Po piatich mesiac boli k dispozícii prvé predbežné výsledky sčítania ľudu. Päťdesiatdeväť percent obyvateľov okresu žilo v mestách Trnava, Piešťany, Hlohovec, Vrbové, Leopoldov. Zvyšok žil v osemdesiatich štyroch obciach. V roku 1991 ti žilo 233 357 obyvateľov. Ľudia bývali vo vyše 45-tisíc domoch a 71-tisíc bytoch. Podľa národností bolo najviac Slovákov, asi jedno percento počtu boli Česi, a potom už len po stovkách a desiatkach Rómovia, Maďari, Moravania, Poliaci, Ukrajinci, Nemci, Rusi, Bulhari, Rumuni. Viac ako polovica domácností vlastnila farebný televízor, dvadsaťštyri percent telefón, štyridsať percent osobné auto.

Pracovníci novozriadenej Mestskej polície v Piešťanoch Milan Komandel a Igor Uhrík slúžia druhý mesiac. Ich úlohou je dbať na dodržiavanie verejného poriadku, všímať si porušovanie predpisov, čistotu verejných priestranstiev, prispievať k príjemnému chodu kúpeľného mesta. SNÍMKA: R. Selický

Hodnota úrody

Semenársky štátny majetok v Trnave premenovali na SEMAT, ale naďalej produkoval vysokokvalitné osivá. Končili s hrachmi a púšťali sa do kosby pšeníc. Na obilie však mali potvrdený odber iba na päťdesiat percent. Traktorista Vendelín Hlinčík bol pripravený na žatevnú makačku: „Drieme od rána do večera. Tento nápor musíme vydržať. Najeme sa, povieme si čo a ako ďalej. Vieme, čo je to úroda, aká je hodnota toho, čo sme dorobili, čo zberáme.“ Zo zeme, ktorá ich živí, bude žiť aj celý národ, republika. Vedúci jednotky 9. máj Miroslav Moravčík povedal, že bez kooperácie a spolupráce by náročné sezónne nárazové práce ťažko zvládli sami.

Rožky – gýče. Čitateľka poslal do redakcie rožky, ktoré sa hanbila ponúknuť svojej návšteve. Čím sú drahšie, tým sú nekvalitnejšie. Vyzerajú, akoby ich na kolene šúľali. Trnavskí pekári sa prebudia, až keď stratia posledného zákazníka, ktorý pôjde za kvalitou k súkromnému pekárovi. SNÍMKA: R. Selický

Trnavienka moja

Druhá časť spomienok futbalistu Jozefa Adamca sa začala obdobím, keď sa o neho začali zaujímať vojaci. Velitelia Červenej hviezdy Bratislava, Rudej hvězdy Brno aj Dukly Praha boli presvedčení, že práve u nich je jeho prítomnosť pre obranu vlasti nevyhnutná a rozhodujúca. Vyhrala ponuka Dukly, blížili sa majstrovstvá v Chile a mali hrať o Americký pohár v New Yorku. „Mama ma vyprevádzala: Správaj sa slušne a starších poslúchaj. Tak rýchlo sa mi striedala radosť so smútkom, až som myslel, že to nevydržím. Stále som sa iba lúčil. Letel som lietadlom z Piešťan. Pod nohami som mal Vrbové. Bradlo sa vypínalo až k našim krídlam, hranice Slovenska, všetko ako na dlani. Vystupoval som v Prahe a bolo mi smutno. Trnavienka moja, určite sa vrátim.“

Zo zápisníka polície

Päťdesiatšesťročný Piešťanec, jedenásťkrát súdne trestaný, sa domov vrátil po amnestii v roku 1990. „Ruky ho svrbeli. Krátko po odchode z NVÚ v prvom júnovom dni v Leopoldove na Gottwaldovej ulici odcudzil dámsky bicykel Eska. Na Štúrovej ulici Ladu, piateho augusta zasa Esku. Koncom augusta presunul svoj pohľad do vedľajších obcí. V Červeníku mu padla do rúk červená skladačka.“ Potom ešte Velamos, fialový Super de Luxe a ďalšie a ďalšie bicykle. Svoje činy oľutoval a priznal. Nemal prácu, a takto si chcel zaobstarať potrebné peniaze. „Ako ísť na zárobky správne, bude premýšľať osem mesiacov v nápravnom zariadení druhej skupiny. Už dvanásty raz.“ Bicykle sa kradnú vcelku ľahko. Vedel by o tom rozprávať aj môj ujo. Z piatich bicyklov, ktoré mu počas desiatich rokov ukradli, zobrali tri rovno z kočikárne v činžiaku. Aj napriek tomu tam má nový bicykel zase odložený. :-)

JÚLIA KAMPFOVÁ