Kto si dnes spomenie... Svetový pamätný deň Arménskej genocídy si pripomenú v Trnave

AKTUALITY - Trnava | 16.4.2019, 08.11, reklamný článok

Na jar tohto roku uplynie 104 rokov od tragickej historickej udalosti, keď 24. apríla 1915 (v priebehu prvej svetovej vojny) začala turecká vláda s deportáciami obyvateľov arménskej národnosti vrátane arménskej elity z Istanbulu.

V skutočnosti však nešlo o presídlenie obyvateľstva ale o faktickú likvidáciu tejto etnickej skupiny v Osmanskej ríši. O likvidáciu, ktorá nemala v  moderných dejinách obdoby v miere, krutosti a bezohľadnosti.

O likvidáciu, ktorá bola nielen národnostne aj hlboko nábožensky motivovaná. O likvidáciu, ktorá sa stala bezprostrednou inšpiráciou ďalších podobných tragédií masového rozsahu, ktoré s udiali v priebehu prvej, či druhej svetovej vojny alebo v období rozpadu kolónií.

Pre demokraticky a humánne zmýšľajúcich ľudí nemôže byť nikdy akceptovateľná nielen arménska genocída samotná ale ani predstava, že by sa na túto tragédiu malo pomaly zabudnúť – je našou povinnosťou pripomínať si ju kvôli jej obetiam ale aj kvôli tým, čo ju prežili a ich potomkovia
sú tu medzi nami a taktiež aj kvôli nám samotným, hoci sa nás bezprostredne nedotýkala, no stále hrozí, že sa podobné udalosti môžu v budúcnosti  zopakovať.

„Počet obetí arménskej genocídy je obrovský a a hrôzostrašné následky ešte umocňujú beštiálne a surové praktiky uplatnené pri transporte a likvidácii obyvateľstva. Počet obetí a územný rozsah dosiahli absolútne nebývalých rozmerov a celý priebeh aj organizácia tohto vyvražďovania prekročilo vtedajšiu historickú skúsenosť ľudstva a presahuje chápanie dnešného človeka. Je základnou človečenskou povinnosťou každého obyvateľa zeme takéto udalosti odmietnuť a aktívne proti nim bojovať,“ uvádza predseda občianskeho združenia Naše mesTTo Trnava Rastislav Mráz a dodáva:

„Táto naša občianska povinnosť sa stala omnoho akútnejšou v kontexte vyhlásenia Adolfa Hitlera zo dňa 22. augusta 1939, keď tento fanatický vodca a psychopat nabádal nemeckých vojakov len niekoľko dní pred útokom na Poľsko k dôraznej bezohľadnosti voči civilnému obyvateľstvu odkazujúc na arménsku genocídu s posmešnou otázkou „Kto si dnes (1939) spomenie na Arménov?““

Občianske združenie Naše MesTTo spoločne s vedením Fakulty sociálnych vied UCM v Trnave sa rozhodli zorganizovať pietnu spomienku na smutné dni rokov 1915 až 1918 a formou odborných prednášok pre verejnosť nedovoliť na túto tému zabudnúť.

„Sme radi, že záštitu nad podujatím prevzal osobne dekan Jaroslav Mihálik a prvým čestným hosťom na prednáške bude bývalý predseda SNR pán František Mikloško, ktorý v slovenskej legislatíve presadil, že sme ako jedna z prvých krajín na svete prijali zákon o arménskej genocíde, za čo ho v roku 2012 vyznamenal arménsky parlament Medailou cti,“ uvádza projektový manažér celého podujatia Ivan Matušek a dopĺňa:

„Na podujatí zaznejú odborne vypracované prednášky od renomovaných autorov a publicistov Vahrama Chuguryana z Bratislavy, spisovateľky a prekladateľky Kataríny Džunkovej, t.č. z Prahy a kňaza a historika Jána Krupu z Banskej Bystrice. Vstup na podujatie je voľný a očakávame, že do auly UCM na Bučianskej ulici v Trnave zamieria nielen študenti trnavských vysokých škôl ale aj široká verejnosť“.

Pietna spomienka na Arménsku genocídu spojená s odbornými prednáškami sa bude konať v stredu, 24.4.2019 od 17:30 hod. v aule Fakulty sociálnych vied UCM, na Bučianskej ulici 4. v Trnave.

Názov: KTO SI DNES SPOMENIE ...
Podujatie: Spomienka na Arménsku genocídu (104 rokov)
Čas: 17:30 hod.
Miesto konania: FSV UCM Trnava
Dátum: streda, 24.4.2019 - celosvetový pamätný deň Arménskej genocídy

Organizátori
1. Naše MesTTo, o.z. (www.nasemestto.sk)
2. FSV UCM Trnava

Kontakt
1. Rastislav Mráz, predseda Naše MesTTo, o.z., moderátor
Tel. +421 905 186 719

e-mail: rasto.mraz@gmail.com

2. Ivan Matušek, projektový manažér Naše MesTTo, o.z.
Tel. +421 905 246 791
e-mail: ivanmatusek30@gmail.com

Pozvaní hostia

František Mikloško

- slovenský politik, bývalý predseda SNR, bývalý poslanec NRSR František Mikloško sa narodil v Nitre, kde v roku 1966 ukončil Strednú priemyselnú školu stavebnú. V roku 1971 ukončil štúdium matematiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.

V rokoch 1971 až 1983 pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV v oblasti numerickej matematiky. V rokoch 1983-89 pracoval ako robotník. Pred rokom 1989 bol disident, aktivista takzvanej Tajnej cirkvi.

František Mikloško pracoval medzi vysokoškolskou mládežou a podieľal sa na tvorbe samizdatov. Patril k organizátorom tzv. Bratislavského Veľkého piatku, významnej pokojnej verejnej manifestácie veriacich za náboženskú a občiansku slobodu v roku 1988, známej aj pod názvom Sviečková manifestácia, ktorá bola predohrou Nežnej revolúcie.

V roku 2001 spolu s Gabrielou Smolíkovou a Petrom Smolíkom mu bola udelená Cena Dominika Tatarku za dielo: Zločiny komunizmu na Slovensku 1948-1989, I, II. Vydavateľstvo Michala Vaška 2000.

V roku 2005 mu bola udelená stredoeurópska Cena sv. Vojtecha. V novembri 2018 mu Trnavská univerzita udelila titul Doctor honoris causa (Dr. h. c.). V roku 2012 mu arménsky parlament udelil štátne vyznamenanie „Medaila cti“.

Vahram Chugurjan

- novinár, publicista, autor doteraz jedinej slovenskej vedeckej monografie na tému arménskej genocídy “100 rokov ticha”. Absolvent štúdia diplomacie na UMB v Banskej Bystrici.

Od roku 2000 sa venuje oblasti médií, medzinárodných vzťahov, energetiky a PR. Ako zahraničnopolitický redaktor STV informoval o mnohých významných svetových udalostiach (revolúcie, summity, voľby a pod.).

Narodil sa v Arménsku, na Slovensko pricestoval v roku 1993. Oženil sa so svojou spolužiačkou, s ktorou majú tri deti. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS.

Katarína Džunková

- prekladateľka, poetka, jazykovedkyňa, doktorandka Filologickej fakulty Petrohradskej štátnej univerzity a Filozofickej fakulty Karlovej univerzity. Vyštudovala medzinárodné teritoriálne štúdiá, porovnávaciu jazykovedu a indológiu so špecializáciou na sanskrt na Karlovej univerzite v Prahe, venuje sa misionárskej lingvistike a staročeskému biblickému prekladu, spolupracuje s AVČR.

Roku 2010 debutovala básnickou zbierkou Palica brata a palica slnka, za ktorú získala prémiu ceny Ivana Kraska, jej prozaický debut Eupalinova láska bol nominovaný na cenu Jána Johanidesa.

Venuje sa prekladom umeleckej i populárno-vedeckej literatúry, preložila knihu nemeckého historika Michaela Hesemanna Genocída Arménov, zameranej na pomoc Katolíckej cirkvi prenasledovaným Arménom v Osmanskej ríši.

Ján Krupa

- gréckokatolícky kňaz v Banskej Bystrici, publicista, historik, prekladateľ Študoval teológiu na Bohosloveckej fakulte v Prešove, ďalej v nemeckom Eichstätte a v Ríme.

Pôsobí hlavne ako gréckokatolícky kňaz v Banskej Bystrici. Ďalej pôsobí ako náboženský redaktor Rádia LUMEN a píše a prekladá o cirkevných otcoch, východných cirkvách a islame pre časopisy Impulz, Slovo a Verba Theologica.

Je ženatý a má dve dcéry. 

Program

17:30 - otvorenie, príhovory moderuje Rastislav Mráz, predseda o.z. Naše MesTTo - dekan FSV UCM - doc. PhDr. Jaroslav Mihálik, PhD. - za pozvaných hostí - p. František Mikloško

18:00 - Ján Krupa "Stručný prehľad a dejiny východných kresťanských cirkví"

18:20 - Katarína Džunková "Pomoc Svätej stolice prenasledovaným Arménom v Osmanskej ríši v kontexte výskumu M. Hesemanna"

18:40 - Vahram Chuguryan " Medzinárodné vzťahy (reálpolitika) na príklade arménskej genocídy. Pretrváva ticho aj po sto rokoch?"

19:00 – diskusia

20:00 – spoločná modlitba, ukončenie podujatia