Spevák Bystrík: Prvý koncert hral v Špačinciach za účet na bare, teraz baví davy

RELAX - Rozhovory | 27.4.2019, 08.09, Ján Král

Keď Bystrík s kapelou v decembri ohlásili, že chystajú v Trnave vianočný koncert, po lístkoch sa len tak zaprášilo. Podobný scenár sa zopakoval aj rok predtým. Tridsaťšesťročný spevák je známy nielen výborným hlasom ale aj šoumenskými schopnosťami. Na pódiu dokáže spraviť skutočnú šou a strhnúť davy. Jeho fanúšikovia to dobre vedia a jeho koncerty vyhľadávajú.

Trnavčan Bystrík je pozitívny človek. Foto: Ján Král

V máji uvedie do života nové CD obsahujúce prespievané známe ľudovky. V tejto súvislosti ohlásil aj koncert v záhradách trnavského Amfik Cafe, ktorý už je tiež vypredaný. So sympatickým trnavským hudobníkom sme hovorili nielen na tému nového CD.

Čím by bol Bystrík, keby nebol spevákom?

- Vždy som chcel byť športovec, hrával som hádzanú, potom basketbal. Sníval som o tom, že sa budem živiť triafaním do košov v zahraničí. Začal som však hrávať na gitaru a už mi to zostalo. Vyštudované mám colné deklarantstvo a špedíciu. Raz som išiel na pohovor do práce tohto typu, do ktorej ma našťastie nezobrali. Neviem si predstaviť, že by som pracoval v tomto odbore. Možno by ma bavilo robiť kuchára. Keď som zvažoval strednú školu, premýšľal som aj týmto smerom.

Neprišla trnavská hádzaná pre vaše umelecké vlohy o legendu?

- Až taký dobrý som zase nebol... Hrával som zhruba do osemnástich rokov, skončil som v dorasteneckom veku. Bolo to fajn obdobie, mrzí ma, že tento šport v Trnave de facto zanikol. Za klub svojho času hrávali neskutočné legendy, ako decko si pamätám, že keď sme chodili na zápasy mužov, bývala hala nabitá divákmi. Škoda, ako to padlo.

Často vás už vídame aj pri golfe. Máte novú záľubu?

- Ku golfu som pričuchol asi pred štyrmi rokmi cez kamošov z Trnavy. Ono je to tak, že keď to raz vyskúšate a chytí vás to, nadšenia sa už nezbavíte. Na golf som sa úplne namotal. Nie som extra hráč, beriem to ako voľnočasovú aktivitu, keď potrebujem vypnúť. Poprechádzať sa v zelenom prostredí, zahrať si a vyvetrať si hlavu, to je bomba.

Spomeniete si ešte na svoj prvý koncert?

- Mám to pred očami, akoby to bolo dnes. Hral som v krčme v Špačinciach. Prišlo strašne veľa miestnych dievčat a mal som neskutočnú trému. Bavilo sa asi dvadsať ľudí, ale skončilo to perfektne, tancovalo sa na stoloch. Hral som vtedy za vodku, Red bull a účet na bare.

Platí ešte, že na každý váš trnavský koncert chodí aj vaša mama?

- Keď sa jej časovo dá, vždy príde. Nie vždy sa to ale podarí, pretože ak chcem zobrať manželku so sebou, babka musí povarovať deti. Mám však vždy radosť, keď ju vidím v obecenstve.

S manželkou Michaelou máte dve krásne dcéry Amálku a Terezku. Potatili sa trochu a majú nábeh na speváčky?

- Na Vianoce dostali od Ježiška ukulele. Staršiu som naučil dva akordy, už na ňom hrá a do toho spieva. Je veľmi šikovná, má veľmi dobrý hudobný sluch aj rytmus. Nenútim ju však do ničoho. Keď bude chcieť sama, môže sa tomu venovať. Potenciál ale vidím.

Počuli sme, že z Bystrík bandy sa stáva okrem koncertnej aj obľúbená svadobná kapela. Neuvažujete, že by ste napodobnili svetoznámu skupinu Maroon 5 a ich pieseň Sugar so svadobným motívom prerobili do slovenskej verzie?

- To nie, ale ešte keď sme spolupracovali s Robom Pappom, túto pesničku sme často hrávali. Svadbám som sa dlho stránil, vždy sa ale našiel nejaký kamarát, ktorý ma prehovoril, aby som mu zahral na jeho významnom dni. Napokon sa to stalo tradíciou a je pravda, že už často vystupujeme aj na svadobných hostinách. Väčšinou však ide o akcie našich kamarátov. Nie sme klasická svadobná kapela, skôr koncertná.

S Robom Pappom a Zuzanou Smatanovou ste dlho spolupracovali, nechystáte oprášenie spolupráce?

- S Robom sme fungovali osem rokov, myslím si, že sme to ukončili v správnom čase. Chcel som začať robiť vlastné veci, on sa tiež chcel posunúť inam. Myslím, že nás to celkom naštartovalo, s kapelou sme začali robiť vlastnú tvorbu. Vtedy vyšiel singel Nech to trvá a postupne sa nám začalo dariť viac a viac. Pri Robovi som sa veľa naučil, bolo to plodné obdobie, čo sa týka hudby aj kamarátstva. Odohrali sme množstvo koncertov, aj výchovné. Na projekte Veselé zúbky spolupracujeme dodnes.

Práve so skladbou Veselé zúbky ste sa zapísali u detských fanúšikov. Má úspech aj u vás doma medzi dcérami?

- U nás to nikdy nefičalo, aj keď Veselé zúbky nám pomohli pri tom, aby si Amálka začala umývať zuby. V tomto je ten projekt úžasný a mnohé deti zo strachu pred Zubožrútom začnú dbať na dentálnu hygienu. U nás ale celkovo ani iné detské pesničkové projekty nemali úspech. Mám však aj nie úplne nadšené reakcie od ľudí, ktorí Veselé zúbky museli pri svojich deťoch počúvať asi tisíckrát za deň a už im z toho prepínalo.

Keby ste sa mali vybrať na koncert obľúbeného speváka, ktorý by to bol?

- Z kapiel mám najradšej asi Coldplay. Sen navštíviť ich koncert som si splnil, bola to bomba. Zameraný som však hlavne na pesničkárov. Glenna Hansarda som videl spievať už dvakrát, imponuje mi aj Damien Rice či James Arthur...

Ako vnímate dianie v politike?

- Politickú scénu sledujem, viem sa o tom pobaviť s kamošmi pri pive, držím sa ale zásady, že na Facebooku píšem primárne o hudbe. U mňa politika na sociálne siete nepatrí. Ak sa chce o tom niekto so mnou pobaviť, problém s tým nemám, mám svoj názor. Ale nevyjadrujem sa verejne.

Niektoré kapely hrávajú aj na politických mítingoch. Tomu sa zatiaľ vyhýbate, prijali by ste s kapelou takúto ponuku?

- Hovorí sa: Nikdy nehovor nikdy, ale neláka ma to. Mali sme aj nejaké ponuky, ale všetky sme odmietli. Nemyslím si, že je to vhodné, ak však niekto sympatizuje a stotožňuje sa s názormi nejakej strany, tak prečo nie? Ja však tieto veci odmietam.

Najväčší slovenský festival je Pohoda. Prečo ste tam ešte s kapelou nehrali?

- Na Pohode nás nechcú, lebo sme pre nich príliš komerčný. A na komerčných festivaloch nás zase nechcú, lebo sme príliš alternatívni. Cha-cha. Je to začarovaný kruh.

A vy sa cítite viac na komerciu alebo alternatívu?

- Myslím si, že sme zlatý stred. Hudba je taká, že naše single bývajú síce komerčné, ale hráme aj veci, ktoré s komerciou nemajú nič spoločné. Myslím si, že sa hodíme na akýkoľvek festival, nie každý to tak však chápe.

Mám pocit, že singlami Nech to trvá a Prajem si ste získali mnohých nových fanúšikov. Cítite odozvu?

- Áno. Nech to trvá nás odštartovalo a Prajem si u ľudí zarezonovala. Vidím to aj na koncertoch, že ľudia si naše nové pesničky spievajú. Získali sme si aj mladé publikum, na čom má zásluhu náš mladý a fešný gitarista. Koncerty nám fungujú, naši fanúšikovia tiež pozitívne reagujú na prerábky ľudoviek.

V máji vydávate album Na kráľovej holi plný práve ľudoviek. Čo všetko môžu vaši fanúšikovia očakávať od tohto počinu?

- Ľudovkám sme sa začali venovať asi osem rokov dozadu. Prišli sme k tomu úplne spontánne. Na zvukovej skúške sme začali hrať Niže Linča. Zapáčilo sa nám to a na koncertoch sa chytili aj ľudia. Hrali sme na koncertoch čoraz viac týchto pesničiek a dostávali odozvu, aby sme spravili takýto album. Vyskúšali sme to. Napokon na CD bude desať skladieb, všetko slovenské ľudové pesničky, ktoré máme radi. Budú to napr. Na kráľovej holi, Slovenské mamičky, prípadne Páslo dievča pávy, v ktorej spieva aj Mária Čírová. Veľmi sa z toho teším. Skladba dostala úplne iný nádych, je to fakt krásne spracované.

Kedy vyjde album?

- Album pokrstíme na koncerte 17. mája v letnej záhrade Amfik cafe. V rámci akcie zahrajú na ukulele a zaspievajú aj naše hostky Ukitas, ktoré budú spievať i vokály k ostatným skladbám. Zvažujeme ešte krstného otca. To ale necháme ako prekvapenie na koncert. Veľmi sa teším, pretože v Trnave máme najlepších fanúšikov a vždy keď tu urobíme koncert, v priebehu pár dní sa vypredá.

Ktorá zo skladieb z CD je vášmu srdcu najbližšia?

- Najväčší zážitok na koncerte pre mňa býva skladba Na kráľovej holi. To je moja srdcovka, má neskutočnú atmosféru, ľudia sa na koncertoch pochytajú a pripadá mi to už ako naša novodobá ľudová hymna. Pieseň hrávame na záver koncertov a vždy má silnú emóciu.