Trnavské rybníky
reklama

Nervy na čmáranie

RELAX - Reportáže | 31.7.2011, 00.00, prispievatelia

Človeku by napadlo – grafiťáci. Svorne to popreli. Majiteľ budovy sa nehnevá. Naopak, pristavil sa pri nich na kus reči.

Nervy na čmáranie

Filip používa farby podľa toho, ako to cíti.

reklama

 

Panely, ktoré visia už zhruba desať rokov na Rybníkovej ulici sú tam práve na to. Pozornosť pútajú svojou farebnosťou a originálnymi maľbami. Prísť môže každý, kto si trúfa a namaľovať, čo chce. Ako dlho tam obraz vydrží, je však otázne.


Tarzan alebo umenie
Umelecké školy nemajú, ale talent vidieť na prvý pohľad. Tomáš raz dostal od otca na výber. Buď bude pozerať rozprávku, alebo pôjde do školy. Vybral si Tarzana. Bola to jedna z okolností, prečo Ľudovú školu umenia nedokončil. Maľovanie ho znova chytilo len pred časom. Na ulici je to jeho prvý raz. „Maľujem doma. Na papier menšie veci a keď mám chuť na niečo väčšie, tak na plot, na dvere.“ Pýtam sa, či aj na susedov. „To nie, na to nemám nervy. Behať v noci po meste a čmárať.“ Postavičku, ktorú kreslí, našiel pri práci v sklade. „Iba som dokreslil ksicht, vždy sa nejako mení. Vlasy sú iné, teraz dorábam kruhy pod oči.“
Miestni si na túto atrakciu zvykli. Keď vidia, že sa tvorí niečo nové, so záujmom sa pristavia. Jednej staršej panej sa Tomášov obrázok páčil, vraj to minulé bolo bláznivé. Podľa neho zas prepracovanejšie. Koľko ľudí, toľko názorov. „Ja to robím len ako amatér. S univerzálnymi, vodou riediteľnými farbami. Sú lacnejšie. Jedna plechovka stojí toľko ako sprej, len sa s ňou dá namaľovať viac. Tomáš hrá popri maľovaní na bicie, dokonca v troch skupinách. Aj v tomto je samouk. Vraj len škoda, že to fláka. Štýl hudby vtipne pomenoval jeden fanúšik – emo-hardcore-jazz.


Továreň na mäso z ľudí
Filip prišiel vyjadriť svoj názor na dnešnú spoločnosť a zabaviť sa. „Je na každom, čo si pod mojím obrazom predstaví.“ Prezradil mi, ako to vidí on: „Je to továreň na mäso z ľudí. Čiže továreň na konzumný svet.“ Nepokladá sa za sprejera, skôr za maliara. Možno. Maľuje pre seba i pre druhých. Vo svojom mini tetovacom štúdiu v Hlohovci. Otvoril ho s bratom, ktorý mu robí mecenáša umenia. Bohatá kérka zdobí aj jeho telo. „Bez toho by to nemohlo byť. Podpísať sa ľavačkou neviem, ale už voľajakú čiaru spravím. Mne už na tom nezáleží, aby to bolo super dokonalé. Je to moja koža, môžem si s ňou robiť, čo chcem.“ Samozrejme, neplatí to o telách zákazníkov. Ak mu dajú voľnejšiu ruku, snaží sa robiť čo najviac vlastných vecí. „Ale dnes chcú to, čo je v novinách, čo majú futbalisti. Na Slovensku žiada človek to, čo má druhý. Ľudia sa boja experimentovať.“

reklama

TEXT A FOTO: SABÍNA DJASNÍKOVÁ

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama