Blog Šoková terapia: Sme muži v sukniach?

BLOG - Šoková terapia | 28.7.2011, 11.44, Tatiana Čuperková

Stále viac si uvedomujem, že sa rozdiely medzi mužmi a ženami radikálne zmenšujú. Ženy už roky pôsobia vo výhradne mužských profesiách (snáď okrem baníctva), obliekajú si nohavice, nosia krátke vlasy, pijú a fajčia, nechávajú si robiť tetovania a piercingy.

Muži zostávajú na materskej, farbia si vlasy, chodia na manikúru a pedikúru, nosia ružové tričká a v kozmetike majú excelentný prehľad. Poviete si: feministky a metrosexuáli.
Ja to zas až tak hranične nevidím. Pokiaľ vie chlap nosiť melír s noblesou, spod nechtov mu nekričí repa a chlpy v nose si strihá a nevystavuje na obdiv celému svetu, má u mňa veľké plus. Ružová mi takisto nevadí. Jednoducho sú typy, ktorým pristane zo všetkých farieb najviac.
So ženami je to trošku zložitejšie. Žena by mala zostať ženou a dámou asi za každých okolností. To, že sme emancipované, neznamená, že sa máme stať mužmi v sukniach. Keď som sa pýtala nedávno kamaráta, čo mu na žene skutočne vadí, odpovedal: „Keď hreší ako pohonič. Nevadí mi, keď občas použije vulgarizmus. Ale keď sa objaví v jednej vete päť takých slov, to je už veľa.“ Rovnako tak upozornil na to, že si je vedomý toho, že naše telesné otvory vydávajú zvuky a je to prirodzené. Ale že keď dokáže byť decentný chlap, mala by aj žena. Moja sesternica má zas na to jasné zdôvodnenie. „Však ten grg neodfaxujem. Tak čo?“
Čo sa ženskosti týka, mne sa mimoriadne páči roky dvadsiate až päťdesiate. Byť spisovateľkou, pilotkou, lekárkou už nebolo pre ženy tabu. Napriek tomu svojim imidžom dávali ženy najavo, že sú jemnejšie pohlavie. Bez problémov by som sa vzdala rifiel, žabiek, a tričiek na ramienok, keby som mala možnosť žiť v tomto období.
Na druhej strane je pravda, je pravda, že niektoré možnosti súčasnosti som rada využila. Napríklad tú, že mám piercing aj tetovanie. Dokonca tri. Nie sú viditeľné na prvý pohľad, napriek tomu s tým moji rodičia nesúhlasia. Posledná kerka mi pribudla pred pár týždňami na lopatke. Jej fotku som pred časom zavesila na facebook a tak sa dostala aj k mojej mame. Ta mi cela rozrušená volala, že prečo som to spravila, a aké je to zlé a dúfa, že som už skončila. Zakončila to nádhernou vetou: „A možno tie tvoje tetovania budú dôvod, prečo sa nikdy nevydáš!“