Trnavské rybníky
reklama

Čo Trnavčan, to potkan. Najvernejším spoločníkom človeka nie je pes!

AKTUALITY - Trnava | 29.7.2011, 09.29, Benjamín Škreko

Chodievam z domu na Vajanského ulici so psom do promenády. Cestou stretnem všelikoho, nevynímajúc potkany. Tento rok som mal to šťastie trikrát.

Čo Trnavčan, to potkan. Najvernejším spoločníkom človeka nie je pes!

Urobte si aj vy okolo domu takýto humus ako na Coburgovej a na epidémiu máte zarobené. FOTO: Michal Hlavatovič

Cukrovar bývanie
reklama

Jeden zňuchával na parkovisku pri františkánskom kostole, druhý dojedal kura po bezdomovcoch pri Bernolákovi, tretí si ma pohŕdavo obzeral z mriežky pri malom amfiteátri. Ani jednému som nestál za útek, a to sa hovorí, že cez deň sú, potvory, plaché! Ale možno len vytušili, že ja by som ani potkanovi neublížil.
Hovorca Mesta Pavol Tomašovič sa mojim stretnutiam čuduje, pretože čo sa pamätá, Trnava nikdy nezažila potkaniu kalamitu. Niežeby tu neboli. Veď nie náhodou v súlade so zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia príslušné organizácie i jednotlivci vykonávajú dvakrát ročne, na jar a na jeseň, koordinovanú deratizáciu. Odborne ju usmerňuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave. Ako nám povedala epidemiologička MUDr. Dagmar Kollárová, tieto preventívne opatrenia sú dostatočne účinné z hľadiska ochrany obyvateľov pred rizikom šírenia chorôb hlodavcami.
 

Trnava má niečo nad sedemdesiattisíc obyvateľov, na matrike by vám to povedali na kus. Koľko tu však permanentne žije potkanov, to nevie nikto. Ba predsa, štatistici! Tí predsa vedia presne zrátať akékoľvek nepresné čísla a vo všetkom majú jasno. Podľa nich či už v Bratislave, Košiciach alebo iných veľkých aglomeráciách vrátane Trnavy je potkanov priemerne toľko ako ľudí. Fuj, viete si predstaviť, aká by to bola armáda, keby sa raz rozhodli prejsť všetky spolu po pešej zóne? To sa však nikdy nestane, potkany sú neodvolateľne rozhodnuté, že budú bývať iba v Trnave podzemnej.
„Výnimku tvoria iba miesta, kde človek akoby sa rozhodol potkany zámerne prikrmovať,“ hovorí Pavol Tomašovič. „Napríklad tzv. hľadači pokladov v kontajneroch vytriasajú igelitové vrecká s kuchynským odpadom na zem, niektoré známe firmy ho sypú z okien rovno pod činžiak.“
Potkan za rok zmoržuje okolo 150 kilogramov potravy. Ak ho od nej delí prekážka, prehryzie všetko – dosky, murivo, izolanty či kovové pletivo. Keď má možnosť, pochutí si aj na domácom zajacovi či hydine. Veľmi nemúdre je splachovať pomyje do záchoda! To akoby ste poslali potkanom svoju adresu. V Trnave sa už stalo, že v byte na vyššom poschodí vyliezlo potkanisko rovno z misy! Z toho istého dôvodu treba zatvárať na kľučku aj dvierka od potrubných šácht. A skladovať nejakú tú klobásku na balkóne? Nech sa páči. Potkany sa už v Trnave vyškriabali po holom múre aj na štvrté podlažie.

 

Diaľnice pod mestom

Munipolis Trnava
reklama

Najlepší prehľad o podzemnom kráľovstve potkanov má vedúci TAVOSu, a. s., prevádzkový závod v Trnave Ing. Ján Matejovič.

• Ako vyzerá labyrint pod mestom, zjednodušene zvaný kanalizačná sieť?
- Je to priam sústava diaľnic, hlavných a vedľajších ciest i chodníčkov, ktorá až na obdobia deratizácie poskytuje potkanom bezpečný domov. Kanalizačná sieť meria stodesať kilometrov. Prípojok z jednotlivých objektov je šesťtisíc a merajú spolu dvadsaťdva kilometrov.
• Máte možnosť sledovať potkany na potulkách v ich labyrinte?
- Nerobíme to cielene, pretože jarné a jesenné deratizácie udržiavajú ich stavy v prijateľných hraniciach. Máme však monitorovacie vozidlo s kamerou, ktorou kontrolujeme stokovú sieť, vyhľadávame zlomené potrubia a upchaté miesta. Na monitore vidíme aj potkany, ak sa náhodou vydajú za potravou aj cez deň, a keby ich bolo neobvykle veľa, prijmeme opatrenia.
• Kde sa končí životná dráha potkanov, vieme. Ale čo sa deje so zdochlinami? Veď ich musia byť ročne tisíce.
- Rozložia sa a voda ich zvyšky priplaví do Čistiarne odpadových vôd v Zelenči, kde sa spracujú ako aj iný biologický odpad. 

 

 Potkan hnedý. Žije na celej zemeguli, ale výlučne v blízkosti človeka. Vo voľnej prírode sa nevyskytuje. FOTO: archív 

Keď sa bijú hordy
Potkan hnedý je rozšírený na celej zemeguli. Do Európy sa však dostal z rodnej Ázie pomerne neskoro. Doplavil sa sem iba pred nejakými päťsto rokmi ako čierny pasažier na obchodných lodiach. Je to najvernejší spoločník človeka, usídlil sa v jeho blízkosti už v praveku, keď začal lovec mamutov hádzať pred jaskyňu ohlodané kosti, a už ho viac neopustil. Symbióza nadobudla taký stupeň, že mimo ľudských sídlisk potkan ani nežije. Pôvodne bylinožravec sa naučil pri človeku papať všetko. Nočné výlety za potravou podniká až v dvestočlenných hordách na čele s najmocnejšími samcami. Ak sa dve takéto partičky stretnú, nastáva krutý boj o teritórium. Keďže každá partia smrdí inak, žiaden potkan ani v najväčšej tme nezahrdúsi kamaráta. Potkany pri podozrivej maškrte určia nejakého chorého starca, aby ju otestoval, a trpezlivo čakajú, či sa neprekotí. Súčasné návnady sú už namiešané tak, aby jed zapôsobil až vtedy, keď už horda pre škŕkanie v bruchu stratí trpezlivosť. V živočíšnej ríši je potkan výnimočný tým, že azda ako jediný prenáša na potomstvo nadobudnuté reflexy geneticky. No nie je to na (potkaní) jed, že na rozdiel od neho sa každé ľudské bábo musí učiť všetko od začiatku?

 

Skokan zahnaný do kúta
Stretnutie s potkanom v pivnici rodinného či bytového domu v človeku automaticky vyvoláva vražedný reflex. Schmatne portviš a začne v panike mlátiť okolo seba. Potkanovi zas reflex káže utiecť, ale zvyčajne sa dostane len do najbližšieho kúta. V strese vyskočí z miesta až do výšky meter dvadsať, dospelého uhryzne do ruky a dieťaťu môže švihnúť chvostom po tvári tak, že mu až pretne kožu. Práve chvost je najväčším zdrojom nákazy, a nešťastie je na svete. Fajnové mestské psy sa do súboja s potkanmi nepúšťajú, ale štvornohí stržcovia záhrad a dedinských dvorov si robia na svojom území s hlodavcami rázny poriadok. Ako nás informoval MVDr. Roman Ruttkay zo súkromnej veterinárnej kliniky v Trnave, v poslednom období neošetrovali žiadne uhryznutie psa potkanom, najmä preto, že dedinský havo sa zväčša z takýchto rán sám vylíže. Majitelia by však nemali psíkove zranenie podceňovať, pretože v prípade nákazy sú aj sami v ohrození.

Pár milých čísel na záver

Potkan hnedý, Rattus norvegicus, má obrovskú reprodukčnú schopnosť. V ideálnych podmienkach sa môže jediný pár rozmnožiť až na 800 až 1200 jedincov. V reáli je to len asi tretina. Pre človeka a hospodárske zvieratá je nebezpečný ako prenášač až tridsiatich druhov ochorení ako mor, besnota, Q-horúčka, leptospiróza a ďalšie.
 

 

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda na splátky
reklama
cale clinic
reklama