Prežili ťažké časy, vďaka silnej komunite sa bejzbalisti znova postavili na nohy

ŠPORT - Bejzbal | 6.7.2019, 12.38, prispievatelia

Bejzbalový klub Angels Trnava je od utorka 2. júna hostiteľom medzinárodného bejzbalového turnaja. Dôležitým predpokladom pre organizáciu takéhoto podujatia je kvalitný športový areál. O ňom, avšak nielen o ňom sme sa porozprávali s generálnym manažérom Romanom Holekšim, ktorý je neodmysliteľnou tvárou trnavského bejzbalu.

Angels Trnava sa môžu pokojne dávať za vzor, ako môže klub fungovať aj v amatérskych podmienkach. Foto: Ján Král

reklama

Začneme základnou otázkou – prečo Trnava?

- Máme už takmer hotový nový areál a keďže máme v Európe výborné meno, čo sa týka organizácií medzinárodných turnajov, medzinárodná baseballová organizácia CEB pridelila organizáciu tohto turnaja práve nám.

Akonáhle sme sa dozvedeli o možnosti organizácie, neváhali sme, nakoľko je to opäť možnosť ako propagovať bejzbal v Trnave po pauze, spôsobenej práve výstavbou tohto areálu.

reklama

Je náročné zorganizovať podujatie, na ktorom sa zúčastňuje niekoľko zahraničných reprezentačných družstiev?

- Určite, najmä v našich podmienkach, nakoľko v čase, keď sme doťahovali organizačné detaily, nemali sme ešte dokončené niektoré časti areálu, napríklad sociálne zázemie.

To sa nám podarilo získať až vďaka množstvu trnavských sponzorov, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Bez nich by organizácia tohto i iných podujatí v tomto areáli možná nebola.

Turnaj sa však okrem Trnavy hrá i v Bratislave. Prečo?

- Nakoľko na kvalifikáciu ME na Slovensko bolo vylosovaných osem krajín, tak sa v jeden deň musia odohrať štyri zápasy. Preto je potrebné na účely turnaja využívať aj štadión Apolla Bratislava, kde sa odohrá každý deň jeden zápas. Hlavný stánok tejto skupiny krajín je však v rámci Slovenska u nás v Trnave.

Momentka zo zápasu európskeho šampionátu Slovensko - Bielorusko. Foto: Ján Král

Miesto, kde je dnes tento krásny areál však dlho bolo prázdne. Aký je príbeh Vášho areálu?

- Materiálovo-technologická fakulta nás z dôvodu plánovanej výstavby kampusu požiadala, aby sme opustili svoje pôvodné ihriská, ktoré boli vybudované v jej areáli. Náš klub stál preto pred dilemou ako ďalej. Prišli sme o možnosť trénovania, hrania a rok sme v spolupráci s mestom hľadali vhodné priestory na areál.

Veľké bejzbalové ihrisko je o dosť väčšie ako štandardné futbalové, preto nájdenie vhodného miesta nebolo vôbec jednoduché. Nakoniec sa nám vykryštalizovali dve možnosti – priestor pri golfistoch za Kamenáčom a Cukrová ulica, kde ešte nebolo celkom doriešené vysporiadanie pozemkov.

V tesnom susedstve však začali budovať aj tenisové haly TT Empire a aj vďaka pomoci p. Hlavnu prišlo k vysporiadaniu týchto pozemkov. Z hľadiska dostupnosti, najmä pre mládež sme napokon rozhodli pre priestor na Cukrovej, ktorý je dobre prístupný zo všetkých smerov.

Od prvého kroku, ktorým bolo rozhodnutie sa pre toto miesto až po dnešný, takmer hotový areál však uplynulo veľa času a vykonalo sa množstvo práce...

- Súhlasím, tento priestor bol roky neudržiavaný, plný najrôznejšieho odpadu, zeminy, to sme museli postupne ako prvé odstrániť. Hovoríme o stovkách, azda až tisíckach ton odvezených preč. Gro práce sme urobili sami, dobrovoľníckou prácou, brigádami...

Bola to nevyhnutnosť, nakoľko my sme nechceli ušetriť peniaze – my sme takmer ani žiadne nemali. Plánovaný predbežný rozpočet areálu bol približne 1 milión eur. V tom čase sme však na konte mali sotva 18 tisíc eur.

Z dnešného pohľadu sa to javí ako veľký risk, no otázka nového areálu bola pre klub existenčná. Ak sme chceli prežiť, areál sme potrebovali. Môžeme len poďakovať všetkým sponzorom, ktorí pomohli materiálom, zníženými cenami i finančne, našej vlastnej práci, pretože bez nich by to dnes nestálo.

Fotografia z roku 2012. Halda odpadu za Romanom Holekšim zmizla a z priestoru vytvorili nové športovisko. Foto: Ján Král

Aké boli vaše stavebné priority? Čo ste vybudovali ako prvé?

- Priorita bola vybudovať veľké ihrisko, kde už dnes tretiu sezónu hrávajú zápasy všetky kategórie od 13 rokov vyššie. Počas výstavby sa všetky „domáce“ zápasy museli hrávať v Topoľčanoch.

Nik nás nevidel, ako hráme, ako sa darí, jednoducho to nebol domov, aký klub potrebuje. Okrem toho i dochádzanie stálo nemalé prostriedky a bolo veľkou záťažou pre všetkých. Druhou dôležitou etapou bola výstavba mládežníckeho ihriska, ktoré sme dostavali o niečo neskôr.

Naše mladšie kategórie vedeli trénovať a hrať zápasy v areáli Softbalového klubu Panthers, ktorému za túto pomoc veľmi pekne ďakujeme. V ďalšej fáze nám zasa veľmi pomohlo mesto Trnava postavením sociálneho zázemia pre domáce mužstvo.

Aký je teda súčasný stav areálu? Čo ešte treba dokončiť?

- Nemáme ešte kompletne dokončenú sociálnu budovu , šatne pre hostí, nemáme oddelené priestory pre rozhodcov, taktiež chýba ešte technická miestnosť. Čo sa dá, to pokrývame kontajnermi, ktoré nám pomohli zafinancovať trnavskí sponzori. Zároveň ešte treba dobudovať parkovacie plochy a prístupové komunikácie areálu.

Do prác sa zapojili všetci, čo majú s klubom niečo do činenia. Holekši nebol výnimkou, naopak, jeho blízki zrejme mali pocit, že niekedy v areáli aj spával. Foto: Ján Král

Výstavba takéhoto areálu by zrejme dala zabrať každému klubu...

- Dala a zvlášť pokiaľ trvá už šesť rokov. Muselo sa jej podriadiť takmer všetko a športový život klubu niekedy musel ísť do úzadia. Nie každý bol týmto stavom nadšený, no ako som už spomínal, bolo to nevyhnutné. Všetci sme už veľmi šťastní, že sa blížime k záveru.

Zvládnutie tejto výstavby teda svedčí o silnej komunite v rámci klubu...

- Je to pravda, bez ochoty a obety členov klubu, rodičov a priateľov by sa to nikdy nepodarilo. No výstavba si vybrala svoju daň. Nemohli sme sa venovať náboru po školách, propagácii v médiách, a ani trénovaniu, tak ako sme chceli.

Okolo klubu je však vytvorená výborná partia, ktorá išla za svojim spoločným cieľom. Myslím, že toto je jediná cesta pre väčšinu klubov na Slovensku, ktoré fungujú na podobnej úrovni ako my.

Teraz sa však musíme znovu preorientovať na športovú činnosť. Tých šesť rokov, ktoré celý klub venoval výstavbe nám jednoducho chýba.

Kedy je predpokladané úplné ukončenie?

- Počítame najneskôr s rokom 2021, veríme v rok 2020, ak veci pôjdu dobre a nevyskytnú sa nejaké prekážky. Chceme sa znovu viac a viac venovať i širšej propagácii, organizovať Dni otvorených dverí, nové turnaje.

Areál je stále v dostavbe, podarilo sa ho však už zmeniť na nepoznanie. Foto: Ján Král

Na čo sa môže športový priaznivec z vašej strany tešiť?

- Pokiaľ pôjde všetko dobre, chceme okrem bežných ligových a prípravných zápasov organizovať i ďalšie veľké domáce a medzinárodné podujatia, optimálne aspoň jedno za rok. V spolupráci s trnavským výrobcom bejzbalových páliek YAYA bats, ktorý má kontakty po celej Európe máme ambíciu dotiahnuť do Trnavy tie najlepšie európske celky, klubové i reprezentačné.

Otázka na záver - čo si najviac praje Bejzbalový klub Angels Trnava?

- Okrem úspešného ukončenia výstavby to, čo si môže priať azda každý klub, radosť z hry, z dobrej odvedenej práce, dobrý pocit z príjemného prostredia a naplnenie areálu športujúcou mládežou.

(eg)

Slováci hrajú o bronz

Slovenskí bejzbalisti si napokon zahrajú o bronz. V semifinále podľahli Ukrajine 1:18 a napokon stratili šancu na postup do A-kategórie. Stále však môžu získať medailovú pozíciu, o ktorú zabojujú v sobotu o 13:30. Na trnavskom ihrisku na Cukrovej ulici vyzvú Švajčiarsko. Finálovú dvojicu tvorí Ukrajina a Litva. O triumf si zahrajú od 17:00.