Zomrel Trnavčan Slavko Kostolanský, muž ktorý nosil v srdci rodinu a futbal

BLOG - Trnavskými očami | 6.8.2019, 16.56, Ján Král

Vo veku 62 rokov zomrel Slavko Kostolanský, Trnavčan, ktorý nadovšetko miloval svoju rodinu, priateľov a futbal. Smutná správa prišla v utorok 6. augusta ráno. Zradilo ho srdce, z ktorého priehršťami rozdával okolo seba.

Slavko Kostolanský.

Slavka som spoznal cez trnavský futbal v roku 2007. Stali sa z nás priatelia, o Spartaku ale aj bežnom živote sme dokázali predebatovať hodiny, osobne či telefonicky.

Súkromne podnikal a v Trnave sa veľa pohyboval okolo futbalu. Poznal sa s množstvom známych tvárí.

Veľmi dobrí priatelia boli s Ladislavom Kunom, na jeho šesťdesiatke sedeli za vrcholom stola po jeho pravici Valerián Švec a Dušan Keketi, ako jeden z mála ľudí sa dostal za Jozefom Adamcom, keď už bol Hatrlo na tom najhoršie...

Nikdy nezabudnem, ako ma raz cestou na futbal do Českej republiky zoznámil na pumpe pri Pardubiciach s českou hokejovou legendou Dominikom Hašekom, ktorému sa na Slovensku  manažérsky staral o jeho pracovné aktivity. A následne sme spolu zašli do Prahy za Patinom Dobiašom.

Menovať jeho nielen futbalových kamarátov by som mohol ďalej, išlo o kvantum ľudí.

S manželkou Zuzanou počas synovej svadby. 

Lenže to, na čo bol najcitlivejší a najpyšnejší, mal vždy doma - milujúcu manželku Zuzanu a už dávno dospelé deti Zuzanu a Andreja, ktoré už majú vlastné rodiny.

Z Andreja sa časom stal tréner brankárov Spartaka, neskôr reprezentácie Jemenu, Bahrajnu a aktuálne športový riaditeľ Spartaka. Každý otec si asi vie predstaviť, akú hrdosť musel pri pohľade na synove úspechy zažívať...

Svoje vnučky Simonku, Adelku a Natálku miloval, prezýval ich princezné a vždy sa tešil z každého ich čo i len malého pokroku.

Mimoriadne si však vždy vážil, ako sa rodina o neho stará, keď sa mu začalo zdravotne priťažovať.

Vnučku Simonku učil korčuľovať na ľade, ktorý vytvorili s kamarátom.

Býval na Kopánke a keď v zime prituhlo, napustili so susedom Milanom Tomíkom na ihrisku na Átriovej ulici vodu, aby vytvorili ľad, kde sa deti z okolia mohli korčuľovať a zabávať. Pre okoloidúcich uvarili varené víno a užívali si pohodu.

Vo vlastnom dome mal miestnosť s futbalovými dresmi a relikviami. Špeciálne opatroval rukavice Vlastimila Opálka, ktoré niekdajší slávny trnavský brankár venoval svojmu krstniatku, vtedy malému chlapcovi Andrejovi Kostolanskému.

Slavko mal špecifický humor, veľmi rád robil rôzne filigránskej kúsky a rád si vystrelil z kamarátov.

Spomínam si, keď nám chýbal jeden do počtu na hokejový zápas na zimáku. Ponúkol sa, že si pôjde zahrať, ale s dodatkom, že sa nevie ani poriadne korčuľovať.

Napokon nás, takmer o tridsať rokov mladších súperov, sám kľučkami "povláčil po ľade" a gólmi rozhodol o výsledku... Po zápase sa smial, ako zase niekoho dostal. Zapálil si cigaretku a spokojne išiel na kávičku. To bol proste on.

S Dominikom Hašekom a Stanley Cup-om.

Na štadióne Spartaka videl súťažný zápas naposledy v júli. Počas Superpoháru so Slaviou Praha sa mu náhle priťažilo a v sprievode Petra Zelenského odišiel radšej domov.

Počas toho, ako bol Spartak na dueli Európskej ligy v Plovdive, prišla správa, že nastali komplikácie a museli ho previesť do nemocnice.

Stále som veril, že to nejako rozchodí a pôjdeme si spolu posedieť k nám na terasu, ako sme sa už dlho dohadovali. Nestihli sme to.

S priateľmi na oslave šesťdesiatych narodenín.

Posledná rozlúčka so Slavkom Kostolanským bude v piatok 9. augusta o 13:00 na Cintoríne na Kamennej ceste v Trnave.

Slavko, dávaj tam zhora na nás a náš Spartak pozor.

Česť tvojej pamiatke!

JÁN KRÁL