Kapitulská, to bola dobrá adresa

RELAX - Na ulici | 3.8.2011, 00.00, prispievatelia

Vyššou stranou Kapitulskej ulice smerom k Západoslovenskému múzeu kráča hlúčik ľudí. Načúvajú slovám mnícha vo svojom strede. Ich pohľady preskakujú z domu na dom. Niektoré pamätajú veľké požiare zo 16. a 17. storočia, no väčšinu z nich museli prestavať.

daňových registroch z polovice 17. storočia nájdeme medzi vlastníkmi domov na Kapitulskej ulici aj grófa Adama Forgáča (1601 – 1681).

Bývali v nich trnavskí mešťania – remeselníci i mestskí radní, notári, cirkevní hodnostári i sluhovia, zemania, aristokrati i kráľovskí úradníci.
 

Za dom krypta

„Mená najstarších obyvateľov Kapitulskej ulice poznáme z daňových registrov,“ pridáva do plamienka poznania ďalšie polienko františkán Georgius. „Najstarší zoznam majiteľov domov sa nám zachoval z roku 1536. Vyberači daní ich navštevovali nemennou trasou, ktorá sa začínala domami nemeckého a slovenského kazateľa pri farskom kostole, v tieni ktorého v tom čase stál malý kostolík zasvätený archanjelovi Michalovi. Pred klariským kláštorom prešli na západnú stranu ulice, ktorou sa vrátili až po rožný dom oproti fare. Niektoré domy boli od daní oslobodené a po príchode ostrihomskej kapituly a arcibiskupstva z obsadeného územia za Dunajom ich bolo čoraz viac. K palácu Mikuláša Oláha pribudli ďalšie dva arcibiskupské domy, iné odkupovali od pôvodných vlastníkov ostrihomskí kanonici. Niektoré sa dostali do vlastníctva oltárnictiev ako dar od ich členov – bohatých mešťanov. Darcovia aj ich manželky boli pochovaní v kostolnej krypte. Dom v strede ulice bol do požiaru v roku 1567 príbytkom chudobných z mestského špitála, no mestská rada rozhodla o jeho predaji Františkovi de Andreis. O niekoľko rokov pri ňom v zoznamoch nájdeme poznámku, že ide o biskupský dom.“

Ulica pre elitu

O obyvateľoch Kapitulskej ulice v 16. storočí veľa prezrádzajú aj ich mená. Mnohé z nich patrili vtedajšej elite – Bučiansky, Balog, Draškovič, Horvát, Monosloi, Benický, Ujlaky, Révaj. Svoj dom tu mal arcibiskupský vikár Ján Šerédi (Chereödi) a s rovnakým priezviskom a v rovnakom čase sa sem z Jerichovej ulice presťahoval viacnásobný trnavský richtár Martin. Neďaleko neho žil Valentín Pileator, teda remeslom klobučník, nazývaný aj Hutter, zvolený za richtára v roku 1561. Pozemky a domy vlastnil aj v iných mestských štvrtiach. Na Kapitulskej býval vo vlastnom dome aj oltárnik Kaplnky sv. Juraja Michal Bedy, aj Juraj Koňafalvi, pochovaný pod touto kaplnkou. Iný dom patril slovenskému kazateľovi, kanonikovi Mikulášovi Novákovi.“

Touto stránkou daňového registra z roku 1715 sa začína menoslov majiteľov domov vo štvrtej mestskej
štvrti Trnavy, teda obyvateľmi Kapitulskej ulice.

Spevák, Hudec, Schneider

Ani sme nezbadali, a boli sme na dolnom konci ulice. „Na tomto mieste stál dom, ktorý zrejme po celé 16. storočie obývala jedna hudobne nadaná slovenská rodina. Prvý jeho majiteľ sa podľa registra z roku 1536 volal Ján Spevák (Spivak), ďalší s tou istou prezývkou bol František, po ňom vlastnil dom Michal Hudec, v rokoch 1566 a 1579 je ako majiteľ domu zapísaný Ján Organista. Služobný byt organistov farského kostola bol v dome oslobodenom od daní až v ďalšej ulici tejto štvrte. Žil v ňom aj Mikuláš Schneider-Trnavský. Hneď vedľa domu Spevákovcov, v susedstve kláštornej záhrady, bol dom mestského pastiera.“ Prešli sme cez cestu k nárožnému domu na druhej strane ulice a Georgius pokračoval: „V tomto dome žil chudobný želiar Ján Madač, no dom patril plebánovi farského kostola. Na tomto dolnom konci nechýbalo ani zopár remeselníkov, napríklad kováč, remenár, mäsiar, obchodník. V treťom dome od kláštora býval v roku 1536 Benedikt Portarius. Meno prezrádza, že mal na starosti kľúče od Lovčickej brány. O funkciu vrátnika prišiel Benedikt už v roku 1539, keď po vyhnaní Židov z mesta pre údajný hrdelný zločin bránu na takmer tri storočia zamurovali.“ Prišli sme asi do polovice nižšej časti ulice, oddelenej od hornej kamennou terasou so zeleňou. „Tu býval so svojím bratom Mutiom slávny taliansky humanista, doktor práv Pietro Illicinus. O tomto rodákovi z Montalcina sme si už povedali viac v súvislosti s jeho pôsobením na tunajšej mestskej škole.“ Čím viac sme sa blížili k fare, tým padali zvučnejšie mená.

Dynastia Forgáčovcov

„Trnava sa stala od začiatku 17. storočia vyhľadávaným mestom príslušníkmi vyššej šľachty,“ pokračoval Georgius. „Obľúbeným miestom na usadenie boli domy blízko hlavného námestia a na ulici vedúcej k farskému kostolu, taktiež na jej odbočkách. Niektorí tu kúpili i viacero domov, menšie prestavovali na väčšie rodinné sídla. Žili tu natrvalo alebo sezónne, napríklad ich sem priviedla práca, kráľovská funkcia, a ich rodina žila ďalej vo svojom vidieckom sídle. Iní sa usadili v blízkosti univerzity, kde začali študovať ich deti. Do samosprávy mesta sa nezapájali, zato podporovali tunajšie kláštory a kostoly. Dali zarobiť aj kupcom pri nákupe darčekov pre svoje manželky. Na Kapitulskej ulici sa usadil aj kráľovský pohárnik, palatín a kapitán hornouhorských vojsk barón Žigmund Forgáč, brat arcibiskupa Františka. V tom istom dome žil neskôr aj jeho nemenej slávny syn, protiturecký bojovník Adam Forgáč.

TEXT A FOTO: LACO ŠEBÁK