Čo sa dialo 17. novembra 1989 v Trnave? Otvárali novú železničnú stanicu

RELAX - Príbehy | 21.11.2019, 11.07, prispievatelia

Pri strihaní pásky vo vestibule novej stanice nikto nemohol tušiť, že 17. november vojde do histórie ako deň začiatku Nežnej revolúcie.

Nová železničná stanica po otvorení pred troma desaťročiami nemala vybudované nástupištia, cestujúci na vlaky nastupovali ešte nejaký čas na starej stanici. FOTO: Pavol Machovič

V Trnave bol piatok 17. novembra 1989 dôležitým dňom, po desiatich rokoch výstavby otvárali novú železničnú stanicu.

Náklady na jej výstavbu dosiahli 81 miliónov československých korún. Pásku na slávnosti strihali vedúci tajomník OV KSS Anton Nehaj a predseda Mestského národného výboru v Trnave Ladislav Hanus.

Nikto vtedy netušil, že dátum 17. november 1989 sa navždy zapíše aj do histórie vtedajšieho Československa ako začiatok zásadných politicko – spoločenských zmien, známych ako Nežná revolúcia.

Znalec histórie železníc Margo Engler pripomína, že aj po otvorení novej staničnej budovy chodili cestujúci k vlakom aj naďalej k starej budove železničnej stanice.

„Ešte dva roky trvalo, kým sa dobudovalo koľajisko s ostrovnými nástupišťami v takej podobe, ako ho poznáme dnes. Vlastne až vtedy bola sprevádzkovaná celá osobná časť železničnej stanice,“ dodáva Engler.

Vláda Československej socialistickej republiky rozhodla o výstavbe novej železničnej stanice v Trnave v januári 1978, podľa Englera sa tak stalo po desaťročiach úvah.

Stará železničná stanica už nielenže nestačila kapacitne, ale bez nástupíšť a ďalšieho vybavenia nebola ani veľmi bezpečná.

V tejto súvislosti spomenul tragédiu z polovice šesťdesiatych rokov, kedy nákladný vlak usmrtil štyri dievčatá, keď išli na školský výlet.

Budovy novej železničnej stanice stavala Stavoindustria Trnava, s prácami začala v decembri 1979, podľa pôvodného harmonogramu mali trvať päť rokov do roku 1984.

Stavebné práce boli na nejaký čas utlmené, výstavba nakoniec trvala o päť rokov dlhšie.

Dlho nebolo jasné ani to, ako bude vyzerať predstaničný priestor, kde bolo zbúranisko po budove Okresného stavebného podniku a po legendárnom bufete Koruna.

Po desiatich rokoch prác sa 17. novembra podarilo pre cestujúcich sprístupniť aspoň staničnú budovu.

Tá fungovala len v obmedzenom režime počas pracovného času pokladníc, teda od rána do večera. Jej súčasťou bola nová reštaurácia, bufety a ďalšie vybavenie.

V súčasnosti už železničná stanica vyzerá inak ako pred troma desaťročiami, keď ju dokončili.

Od roku 2011 prebiehala postupná rekonštrukcia administratívno - prevádzkovej budovy, samotnej staničnej budovy, ale aj nástupíšť a ďalších objektov.

(pm)