Basketbalová reprezentantka Elena Hrebíčková z Trnavy oslavuje vzácne jubileum

ŠPORT - Basketbal | 11.1.2020, 10.59, prispievatelia

Trnavská rodáčka sa z druhej ligy prepracovala medzi elitné podkošové hráčky najvyššej federálnej súťaže.

Elena Hrebíčková dáva koš. Foto: archív Stanislava Daniša

reklama

Populárnej loptovej hre pod deravými košmi začali trnavskí gymnazisti prichádzať na chuť pred osemdesiatimi piatimi rokmi.

Na jeseň 1935 priniesol toto loptové odvetvie do stredoškolskej telovýchovnej bašty nový učiteľ telocviku Zbyněk Losenický.

Medzi jeho študentov patril aj Štefan Cepko (zomrel vlani vo februári). Od neho som sa pri jednej z redaktorských návštev dozvedel, že trnavská mlaď si novinku zaraz obľúbila.

reklama

Ako mi Š. Cepko už dávnejšie prezradil, bol členom školského družstva, ktoré založil Losenický v tridsiatom šiestom roku.

Gymnazisti z Trnavy si rovnocenne merali sily aj s bratislavskými školami, najmä so súpermi z Grösslingovej ulice. 

Rekordných štyridsaťpäť bodov

Preskočme niekoľko historických kapitol. V tomto basketbalovom príspevku sa ideme venovať inej úspešnej športovkyni. Čerstvej sedemdesiatničke Elene Hrebíčkovej.

V Trnave prišla na svet v trinásty januárový deň okrúhleho roku 1950. V žiackom veku sa najskôr venovala skoku do výšky.

Pri atletike však nezostala. Urastená štrnásťročná dievčina sa dočkala ponuky hrať basketbal v bratislavskej Lokomotíve. Neodmietla ju.

Do rodného mesta sa však vrátila. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov obliekala dresy Slávie a neskôr TJ VŠ.

V jednom majstrovskom zápase druhej ligy nastrieľala E. Hrebíčková za trnavské vysokoškoláčky z Prednádražia úctyhodných štyridsaťpäť bodov.

"Mala som výbornú nahrávačku Anku Adamcovú, odbornú asistentku z tamojšej katedry telesnej výchovy," prezradila.

Autorove spomienky

V tom čase som študoval v trnavskej Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Druholigové zápasy ženského družstva Telovýchovnej jednoty Vysoké školy bývali pre početných priaznivcov jedinečným zážitkom.

Hrebíčková, Adamcová, Pimková, Piršelová a ďalšie kvalitné hráčky sústavne tlačili basketbalovú Trnavu na horné priečky najvyššej slovenskej súťaže.

Ich postup do federálnej ligy ČSSR bol však nereálny, keďže naše kráľovské mesto ešte vtedy nemalo športovú halu.

Domáce prostredie teda našli Trnavčanky v telocvični PdF UK na Ulici armádneho generála Ludvíka Svobodu (teraz Ulica Jána Bottu).

A tak po istom čase sa opory kolektívu TJ VŠ väčšinou pobrali do oddielov vyššieho rangu.

Sedem týždňov v zámorí

Z prestupu E. Hrebíčkovej do extraligového Slovana neboli funkcionári trnavského fakultného oddielu príliš nadšení.

Po dlhších ťahaniciach na zákulisnej báze však pivotka TJ Vysoké školy Trnava napokon zakotvila v bratislavskom tíme.

Tiež bola členkou belasého kádra vtedy, keď ako prvý zo slovenských oddielov vyhral Československý pohár žien.

Hrebíčkovej kvalitné výkony v zostave extraligového Slovana Bratislava napokon vyústili do reprezentačnej nominácie ČSSR.

"V sedemdesiatom šiestom ma vybrali na exotický zámorský zájazd. Na Kube a v Mexiku sme počas siedmich týždňov odohrali sériu zápasov," uviedla trnavská rodáčka.

Ako dodala, výberom do reprezentácie Československa sa dočkala najkrajšej odmeny za mnohoročnú drinu vo vrcholovom športe.

Dvadsaťštyrihodinové maratóny

Úspešná pivotka dala hráčsku bodku za bohatou basketbalovou kariérou v nitrianskom celku PdF.

S pribúdajúcimi rokmi prišiel čas uvažovať nad profesiou mimo hráčskych košov. Zvolila si vychovávateľstvo.

Na fotografii s basketbalistkami je aj mladý Jozef Adamec, syn futbalovej legendy Spartaka.

V Strednej priemyselnej škole stavebnej na trnavskom Prednádraží pracovala Elena Hrebíčková úctyhodných 35 rokov vo funkcii vedúcej vychovávateľky.

Ani na tomto poste sa však s basketbalom úplne nerozlúčila. Spolu s telocvikármi a ďalšími ochotnými kolegami tradične organizovali pre študentov populárnu medziročníkovú 24-hodinovku.

Nástupkyne E. Hrebíčkovej

V basketbalových šľapajach úspešnej Trnavčanky vykročili neskôr viaceré výborné odchovankyne Slávie, pôsobiace aj na medzinárodnej scéne.

Uveďme aspoň dve, Michaelu Ábelovú (* 27. august 1985) a Reginu Palušnú /(* 6. jún 1989).

Začiatkom septembra teda uplynie 85 rokov od založenia basketbalu v trnavskom gymnáziu. Radi konštatujeme, že dynamické loptové odvetvie aktuálne prežíva v tomto starobylom meste priaznivé obdobie.

Dievčenské, chlapčenské, ženské a mužské družstvá majú v BK Slávia vynikajúce podmienky na svoj výkonnostný rast.

Text: JAROSLAV LIESKOVSKÝ

Foto - zdroj STANISLAV DANIŠ