Comeback vlasatého rebela

RELAX - Tí sú naši | 10.8.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Vyzeralo to, že má pred sebou veľkú hudobnú kariéru. Potom stačil jeden moment, a prestal hrať a spievať úplne. Kým opäť zobral do ruky gitaru, uplynulo viac ako dvadsať rokov.

Po šesťdesiatke sa chce venovať už len hudbe. FOTO: Lucia Undesserová

Na staré časy spomína ortodoxný Trnavčan Pavel Opatovský (59) rád, no s nostalgiou v hlase. Trnavské korzo, klub Fortuna a bigbítový ošiaľ v 60. a 70. rokoch, to všetko v ňom vyvoláva príjemné spomienky. Gitaru chytil do ruky už ako trinásťročný. Jeho otec to nechápal a bol zásadne proti. Veď v rodine nebol nikto nikdy hudobníkom. O to radšej bol Pavel po rokoch, keď sa hudobný talent prejavil aj u jeho syna Roba.

Hral s Vondráčkovou
Stretli sme sa v trnavskej reštaurácii Pivnica pod baštami, ktorú prevádzkuje už takmer dvadsať rokov. Budúci rok bude asi posledným, keďže mu vyprší nájomná zmluva. Potom sa chce Pavel Opatovský venovať výlučne hudbe, ku ktorej mal vždy blízko. V polovici 60. rokov založil s kamarátmi skupinu The Beggars, v preklade žobráci. „Mali sme dlhé vlasy podľa vzoru Beatles. Postupne sme ich predlžovali, začali sa nosiť aj brady. Tie 60. roky boli hudbe naklonené, ale po technickej stránke to bolo veľmi náročné. Neboli nástroje, aparatúra. Kto ich mal, ten bol najlepším hudobníkom,“ vracia sa do minulosti.
Zažil všeličo. Úspechy aj nedobrovoľný pád. „Keď sa The Beggars rozpadli, začal som hrať v skupine Toast. To bol vrchol mojej kariéry. Pozvali nás na verejné nahrávanie relácie Modrá vlna, kde sme sa ocitli v naozaj vybranej spoločnosti: Helena Vondráčková, Josef Laufer so skupinou Golem a poľskí No To Co.“ Hrali len inštrumentálne skladby. Nedovolili im spievať po anglicky, ale ani po slovensky, lebo mali príliš pesimistické texty.
„No To Co nás pozvali do Žiliny, aby sme si s nimi dali spoločný koncert. Mali sme hrať aj naše piesne v angličtine. Lenže, informácie sa šírili rýchlo, a tak dostali organizátori koncertu pokyn, aby dnu nevpustili vlasáčov s hudobnými nástrojmi. Z koncertu nič nebolo.“ To bol začiatok konca. Skupina zanikla. Niektorí členovia na hudbu zanevreli úplne, iní sa jej venovali či venujú v zahraničí. „Začiatkom 70. rokov som išiel na vojnu. Aj tam som trochu hrával, aby som si krátil čas. Po návrate som chvíľu pôsobil v Duo Alternativa. Ale hlavne, začal som robiť diskotéky.“ Rebelantského ducha v sebe nezaprel. Hneď prvý koncert spojený s diskotékou na kúpalisku Slávia) zorganizovali bez povolenia. Polícia ho rozohnala. Keďže v tom čase bol aktuálny protest proti americkej neutrónovej vojne, koncert zopakovali, ale venovali ho tomuto protestu.

Prešlo to.
Ako dídžej hrával v klube Fortuna a v piešťanskom hoteli Magnólia. Začiatkom 80. rokov ho dokonca zatkli. „Hotely žili z prostitúcie, zatkli všetkých. Nepomohlo ani to, že som mal potvrdenie o spôsobilosti. Nebolo mi všetko jedno. To bola taká doba, nevedel som, či som niečo nepovedal. Aj na diskotéky vždy chodievali donášači. Nakoniec ma však museli pustiť. Časy sa zlepšovali. S policajtmi som bol zadobre, lebo odo mňa chceli hudbu pre svoje deti.“

Hviezdou v pätnástich
Trnava, keďže bola blízko k Bratislave, mala slušné hudobné zázemie. Najsilnejšou skupinou boli The Breakers. Všetci chlapci z Trnavy chceli byť ako oni. Pavel Opatovský nepopiera, že práve ich líder Peter Bonzo Radványi bol ten, kto ho výrazne ovplyvnil. Aj vtedy, aj po rokoch. „Mal som pred ním veľký rešpekt. Najmä preto, že ako jeden z mála vedel po anglicky. Ostatní sa učili slová piesní foneticky, hoci to znelo veľmi presvedčivo, často na nerozoznanie od originálu. Bonzo ma nasmeroval a dopomohol mi k tomu, aby som ako pätnásťročný chalan vyhral cenu pre Najlepšieho speváka na festivale v Piešťanoch. Práve spomienkový koncert Breakers pred ôsmimi rokmi, kam ho zavolali, bol zlomovým momentom a začiatkom comebacku k hudbe. „Najskôr som im povedal, či sa zbláznili. Nedržal som v ruke gitaru vyše dvadsať rokov. Ale mal som také cítenie, lákalo ma to. Tak som si kúpil gitaru a sám som sa na koncert pripravil.“ Odvtedy hráva vo dvojici s kamarátom Lacim Pagáčom ako Duo Live Guitars. V štúdiu u svojho syna, speváka Roba Opatovského, nahrali aj album. Syn je s ním vraj spokojný. „Hovorí mi: Tatino, dobre to robíš. Keď ťa to napĺňa, hraj si. Je ku mne dosť kritický, ale v dobrom.“

Zakázaný Spolok
Pavel Opatovský je veľký lokálpatriot. Trnavu má rád, no pri slovách kultúrny život sa trochu zamračí. Vraj by neuškodilo oživiť ho, napríklad koncertom v lukratívnom prostredí – na nádvorí Spolku sv. Vojtecha. Prečo práve tam? „Bývali sme na Hornopotočnej ulici pri Trnavskej univerzite a ako chlapec som preliezol všetky uličky v okolí. Len Spolok sv. Vojtecha bol pre nás ako deti nedostupný,“ približuje. Neskôr, ako skupina Beggars, sa na nádvorí Spolku fotili. „Nedávno som sa po rokoch ocitol na onom nádvorí a vyvolalo to vo mne spomienky. Povedal som si, že by bolo pekné zorganizovať tam koncert. Slovo dalo slovo, kompetentní súhlasili a 3. augusta tu vystúpili kvalitní hudobníci z Trnavy a ich hostia pod názvom Trnavské hudobné korzo.“ Do programu zaangažoval aj syna Roba, ktorý si zahral s bratmi Bugalovcami a Jurajom Gregoríkom. Bonzo Radványi a jeho skupina The Resonators si pozvali Boboša Procházku, Pavlove Duo Live Guitars doplnil Tóno Šidlík. Špeciálnym hosťom podujatia bol jeho starý známy, herec Karol Čálik. „Akcia sa vydarila. Ktovie, možno sa z nej stane tradícia," uzavrel s úsmevom.