Trnavské rybníky
reklama

Pavličania na Róberta Formanka nezabúdajú

ŠPORT - Futbal - Spartak | 10.8.2011, 15.56, Ján Král

Oplakali ho už toľkokrát, no jeho strata stále bolí. Rodina niekdajšieho futbalistu trnavského Spartaka Róberta Formanka má pri rozprávaní o svojom tragicky zosnulom synovi stále slzy v očiach. Odišiel predčasne, mal len 24 rokov.

Pavličania na Róberta Formanka nezabúdajú

Robova rodina nechýbala na spomienkovom memoriáli. Zľava otec Michal, mama Agneša a brat Vladimír. Foto: Michal Hlavatovič

Púpavy pri aleji
reklama

 

Dátum 25. jún 2000 zostane v ich mysliach navždy zapísaný čiernym písmom. Najmladší z troch súrodencov neprežil v osudný deň autohaváriu neďaleko od rodných Pavlíc. Jeho život vyhasol pár minút po pätnástej. „Bol som prvý pri sanitke a dozvedel som sa, že Róbert je mŕtvy. Zhodou okolností bol na pohotovosti doktor z Voderád. Doma to potom bolo hrozné,“ spomína so stiahnutým hrdlom jeho starší brat Vladimír.
Ministerstvo vnútra SR k autonehode vtedy prinieslo nasledovné oficiálne stanovisko: „Hráč Artmedie Petržalka Róbert F. neprispôsobil na svojom Peugeote 306 rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, ako i svojim schopnostiam. Zišiel s vozidlom mimo cestu a tu sa niekoľkokrát prevrátil.“
Robovej mame Agneše vyhŕkli pri spomínaní na syna slzy. „Je to už jedenásť rokov, ale stále je to ťažké,“ vraví s hlbokým výdychom. „Pamätám si, ako som ho vyprevádzala vtedy z domu. Otvárala som bránu a hovorím mu buď opatrný, veď vieš, čo sa stalo Petrovi Dubovskému. Odvetil, nech sa nebojím. A takto to dopadlo...“ vraví s bolesťou v duši.


Astry už neprinesie
Mamu vedel Róbert vždy potešiť. „Doma poslúchal, zapájal sa aj do práce, pomáhal mi v záhrade. Samozrejme, ako každý chlapec mal aj svoje vývrtky, ale nemôžem na neho povedať krivé slovo. Mala som z neho radosť. Neraz mi priniesol darčeky i kvetiny. Mám veľmi rada astry a on to vedel,“ tvrdí pani Formanková. Robovou životnou láskou bol futbal. „Keď dal prvý ligový gól, myslím, že proti Nitre, jójha, to sa u nás oslavovalo! Mala som veľkú radosť,“ vraví.
K lopte ho viedol i otec. „Chodieval som s ním na ihrisko v Pavliciach. Už ako dieťa mal výbornú ľavačku. Raz som mu povedal, že dnes kopeme len pravou nohou. Polhodinu som ho preháňal, potom sa pomýlil a kopol ľavou. Keď som nasledovne zavelil, že kvôli tomu končíme a ideme domov, prestal plakať až večer o deviatej. Nevedel zniesť, že musel odložiť loptu,“ vracia sa v spomienkach do Robovho raného veku otec Michal. „Vždy, keď som mal voľno, išiel som na futbal pozrieť sa na Roba. Chodil som na Spartak pravidelne, rovnako aj môj brat a manželka. Po tom, ako sa to všetko stalo, uzavrel som sa a už na futbal nechodím,“ dodal.

 

ŠUPA technika
reklama

Róbert Formanko v drese Spartaka. FOTO: Eleonóra Szombatová

Týždeň bol ticho
„Róbert bol veľký spartakovec. Trpeli sme, keď nehrával v základnej zostave. Vedeli sme, že na ligu má, ale nemohli sme si pomôcť. Mal obrovské srdce pre Trnavu. Keď prišiel Spartak v Rimavskej Sobote o titul, plakal a týždeň bol doma ticho. Strašne ho to bolelo. Obrovsky si želal titul,“ spomína brat Vladimír, ktorý bol tiež nádejným futbalistom. Svojho času hrával za Devín. „S Róbertom sme boli odlišní, ale vychádzali sme si dobre, mali sme perfektný vzťah. Bol veľmi priateľský, trocha plachý, no nikdy nikomu neublížil. Azda sme sa ani nikdy nepohádali,“ doplnil vekom prostredný zo súrodencov. Najstaršia dcéra Monika pracuje v Rakúsku v zdravotníctve.


Pavličania nezabudli
Robo bol aj výborný človek do partie. „Nikdy nepovedal nie. Vždy, keď sa dalo, pomohol. Niekedy bola situácia, že klub nemal z čoho vyplatiť mzdu rozhodcom a Robo to vybavil. Neraz priniesol lopty, chalanom na tréningu pomohol s nácvikom streľby,“ spomína na svojho suseda súčasný tréner pavlických futbalistov Vladimír Kovačócy. „Nikdy neroztrhal partiu. Bola to najväčšia osobnosť Pavlíc a to dodnes pretrváva,“ dodal. Na svojho kamaráta v obci ani po dlhej dobe nezabúdajú. V roku 2002 zorganizovali prvý futbalový memoriál na jeho počesť. Okrem domáceho klubu sa na turnaji zúčastnili tímy Trenčína, Spartaka a Petržalky, teda klubov, kde pôsobil. Tradícia každoročného spomínania pretrvala i toto leto. Do Pavlíc prijali pozvanie Voderady, Pusté Úľany a Dobrá Voda. Pohár pre víťazov si napokon odniesli posledne menovaní. O výsledky však nešlo. Aj pri spomienkovom položení kytíc na Robov hrob zaznela myšlienka: Veríme, že sa na nás pozerá tam zhora.

 

Kto bol Róbert Formanko?
Pavličan Róbert Formanko (29. januára 1976 – 25. júna 2000) začínal s futbalom v susedných Voderadoch. V mládežníckom veku prešiel do športovej školy Spartaka. Krásne futbalové časy zažil na vojenčine v Trenčíne, najväčšie meno si však spravil v Spartaku. Patril do slávnej generácie tzv. prvej Peczeho éry. Jeho ľavačka prinášala zaplneným trnavským tribúnam radosť. V slovenskej najvyššej futbalovej súťaži nastúpil v 126 zápasoch a dal osem gólov. Po odchode z Trnavy hrával za Petržalku.


Memoriál vo výsledkoch
Pavlice – Pusté Úľany 1:3, Voderady – Dobrá Voda 2:2, na pen. 5:6. O tretie miesto: Pavlice – Voderady 4:0. Finále: Dobrá Voda – Pusté Úľany 6:4

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama