Dve židovské obce, dve synagógy

RELAX - Na ulici | 12.8.2011, 00.00, prispievatelia

Mierne stúpajúcou nižšou stranou Kapitulskej ulice sa k Námestiu sv. Mikuláša vracia skupinka nadšencov pre trnavské dejiny. Zastavia sa až pri ústí Haulíkovej ulice.

Námestie sv. Mikuláša bolo miestom detských hier Juraja Haulíka.

Ich sprievodca v hnedom františkánskom habite vysvetľuje, že touto uličkou dávni vyberači daní vôbec neprechádzali. Tvorili ju totiž len bočné steny a múry parciel s vchodmi z Kapitulskej a Halenárskej. Volali ju jednoducho Malou uličkou.

Pamätihodná grófka
„V uličke je školská budova, zaradená medzi pamätihodnosti Trnavy. V auguste roku 1832 predložila grófka Mária Terézia Brunswicková na zasadnutí trnavského magistrátu návrh na zriadenie detskej opatrovne. Vdova z Prešporka, žijúca neskôr aj v Bielom Kostole a Dolnej Krupej, mala so zakladaním podobných zariadení už bohaté skúsenosti. Štyri roky predtým založila v budínskom dome svojej matky prvé takéto zariadenie v monarchii, nazvané Anjelská záhrada. Nasledovalo ďalšie v Banskej Bystrici. Po vzniku dvoch materských škôl v Bratislave pribudla ďalšia aj v Trnave – práve na tejto ulici. Z grófkinej iniciatívy vybudovali ďalšie predškolské zariadenia aj vo Viedni, Mníchove a Augsburgu. No myslím si, že ju asi aj tak najviac preslávil jej učiteľ hry na klavír – Ludwig van Beethoven,“ usmial sa náš sprievodca.

Dve synagógy
„V 19. storočí po oboch stranách ulice vyrástli aj dve synagógy. Synagógu židovskej ortodoxnej obce len nedávno zrekonštruovali a sprístupnili pre verejnosť. Práve tam prebieha výstava fotografií svetoznámych osobností z oblasti kinematografie. Po židovských kongresoch v Michalovciach a Budapešti sa v Trnave vytvorila náboženská obec Status quo ante a v roku 1891 tu podľa návrhu viedenského architekta Jakuba Gartnera postavili synagógu. Jej priestory už sedemnásť rokov využíva Galéria Jána Koniarka na usporadúvanie výstav výtvarných prác, bývajú tu aj koncerty, najmä menšinových žánrov. V roku 1925 dostala ulica názov Židovská, no už o štyri roky ju premenovali na pamiatku trnavského rodáka Juraja Haulíka. Narodil sa 20. apríla 1788 iba kúsok odtiaľto.“

Haulík, pýcha Chorvátov
Zastavili sme sa pred veľkou mosadznou tabuľou na jednom z najkrajších meštianskych domov v dolnej časti Mikulášskeho námestia. Z pamätnej dosky z roku 1929 sa ďalej dalo vyčítať, že Juraj Haulík bol kardinálom, prvým záhrebským arcibiskupom, guvernérom bána Chorvátskeho kráľovstva a zakladateľom Matice chorvátskej. Chvíľu sme všetci mlčky stáli pred doskou, ktorú sem svojmu hrdinovi inštalovali vďační Chorváti, a premýšľali, ako toho o svojich vzácnych rodákoch vieme málo. „A tu kdesi býval a 30. júna 1621 zomrel palatín Žigmund Forgáč,“ prebral nás zo zadumania Georgiov hlas. „Forgáčovci, podobne ako bučianski a korlátski páni, svätojurskí a pezinskí grófi a iné rody, odvodzovali svoj pôvod od veľkomoravských Hont-Poznanovcov. Než zídeme dolu Ulicou Mikuláša Schneidra-Trnavského k Semináru sv. Štefana, kde narazíme na slávny rod Esterháziovcov, porozprávam vám o udalostiach roku 1663. Toho roku Turci plienili západné Slovensko i Moravu, no Trnavu akýmsi zázrakom obišli. Modranka má aj konkrétne vysvetlenie – Panna Mária ju tak zakryla závojom hmly, že nepriateľské vojská popri nej prešli bez povšimnutia. Vo víre týchto udalostí sa ako hlavná postava ocitol obyvateľ tejto ulice – Adam Forgáč.
No pekne od Adama: V marci odišla osmanská armáda na čele s veľkovezírom Ahmedom Koprulum z Edirne do Uhorska. V Budíne sa Turci rozhodli, že cieľom výpravy budú Nové Zámky. Predvoj osmanskej armády prekročil Dunaj cez nedokončený most medzi Ostrihomom a Párkanom, dnešným Štúrovom. Veliteľ Nových Zámkov Adam Forgáč s vojskom nečakal na obliehanie pevnosti, ale ráno 6. augusta zaútočil na osmanský tábor pri Párkane. V bitke utrpel ťažkú porážku a stratil tritisíc mužov.

Emócia a kultúrnosť
O desať dní prijíma v novozámockej pevnosti poslov s listom od veľkovezíra, aby kapituloval. Urobil tak 25. septembra s podmienkou slobodného odchodu posádky. Začiatkom októbra padla do osmanských rúk aj Nitra, Levice a Novohrad. Zo strachu pred Turkami opúšťajú Trnavu bohatší mešťania a študenti. Palatín František Vešeléni píše 4. októbra Forgáčovi list. Je taký emocionálny a pritom kultivovaný, že by mohol byť príkladom pre mnohých politikov aj po vyše troch storočiach.

Vešeléni píše po krvavej bitke Forgáčovi
cMali ste teda všetko, Vaša milosť, iba to Vám nemohol dať môj milostivý cisár, s čím ste sa nenarodili, totiž silné a smelé srdce. Píšete, Vaša milosť, aby sme zabezpečili Hlohovec, Nitru a Štiavnicu, nech nie sú posledné dni horšie ako prvé. Nové Zámky, práve Nové Zámky boli ich skazou. Pád Nových Zámkov znamená, že kresťanskí Uhri sa môžu rozutekať. Voľakedy dávno som počul: Jeden nemúdry poľahky zhodí skalu do studne, no aj mnohí múdri ju môžu len s námahou vytiahnuť. Darmo teda chcete obžalovaním iných vlastnú špinu o nás poutierať. Z môjho listu pánu Montecuccolimu, ktorý ste našli vo vrecku pašu Beyka, ste mohli vidieť ako v zrkadle, že sme sa usilovali prispieť Novým Zámkom všetkou možnou pomocou, a zároveň aj pohanom škodiť. Aj to Vás malo pohnúť k tomu, aby ste sa zachovali ako muž. Nikdy som nebol filozofom, ale viem, že kto svoju dišputu obracia k Bohu, tomu nestačia argumenty. Keď sa vojvodca opásaný šabľou vyhovára na osud, nenájde ospravedlnenie. Len toľko som Vám chcel v krátkosti odpovedať, želajúc si, aby vina prišla pred spravodlivý Boží súd. (Úryvok)
 

TEXT A FOTO: LACO ŠEBÁK