Slovenskému hokeju útlm nehrozí

ŠPORT - Hokej | 15.8.2011, 11.34, Tatiana Čuperková

Nikdy puk na ľade nenaháňal a na korčuliach stál naposledy pred štyridsiatimi rokmi. Napriek tomu sa na odporúčanie priateľov začal o hokej zaujímať ako manažér. Stal sa prezidentom HK Trnava a bol pri postupe z druhej ligy.

Jozef Rusnák sa k hokeju dostal náhodou. Využíva pri ňom svoje manažérske schopnosti. Foto: autorka

reklama

Jozef Rusnák medzitým prácu v Trnave ukončil, no ostal vo vysokých štruktúrach na republikovej úrovni.
 

Prednedávnom ste boli znovuzvolený do funkcie prezidenta prvej hokejovej ligy. Pôsobíte aj na iných postoch v Slovenskom zväze ľadového hokeja?
- Prezidentom prvej ligy som už siedmy rok. Do tejto pozície som bol zvolený ešte ako prezident HK Trnava. Teraz som prvý rok aj členom výkonného výboru SZĽH. Nový prezident zväzu Igor Nemeček uplatnil svoju víziu, aby bol vo výkonnom výbore aj niekto z prvej ligy.
Prečo ste sa vzdali šéfovania v Trnave? Boli tieto dve funkcie nezlučiteľné?
- Za určitých podmienok áno, za iných nie.
To je komplikovaná odpoveď...
- Niečo si z nej len vyberte.
V poriadku, posuňme sa ďalej. Ako zo svojej pozície vnímate prvú ligu? Z pohľadu fanúšika je totiž medzi touto súťažou a extraligou obrovská priepasť.
- Myslíte z výkonnostného, alebo finančného hľadiska?
Ja sa na to pozerám z oboch hľadísk, keďže Trnava účinkuje práve v prvej lige. Váš pohľad je teda aký?
- Tak sa pozrime najskôr na výkonnosť. Mnohí hráči z prvej ligy sa dostali do extraligy. Z Trnavy sú to hneď traja: Václav Stupka v Žiline, Marcel Holovič v Skalici a Jakub Rumpel v Banskej Bystrici. V minulosti to boli naši najlepší hráči. Môže sa zdať, že priepasť je veľká, ale pri pohľade najmä na barážové zápasy to už také jasné nie je. Keď sa bavíme o financiách, to už je o niečom inom. Extraligové kluby majú lepšie zázemie, silných partnerov. Prvá liga je iba poloprofesionálna a podporujú ju najmä nadšenci. Veľa záleží aj na podpore mestských zastupiteľstiev.
Má tým pádom prvá liga nejakú šancu na progres? Pretože táto súťaž sa miestami javí nie ako poloprofesionálna, ale ako amatérska.
- V tomto prípade by som sa mohol odpichnúť od vašej prvej otázky. Ako člen výkonného výboru zodpovedám za výkonnostný rast prvej ligy. Aj preto sme pristúpili k zmene v súťaži a od sezóny 2012/2013 bude dvanásťčlenná, čím by sme ju mali skvalitniť . Preto sa už v najbližšom ročníku ligy, ešte stále štrnásťčlennej, mení model súťaže. Jej hrací systém bude podobný extralige juniorov. To znamená, že v základnej časti prvej ligy, ktorá je celoslovenská, sa stretne každý s každým. To je spolu dvadsaťštyri kôl. Potom sa súťaž rozdelí na dve skupiny. Prvých desať tímov bude bojovať o osem postupových miest do play-off. Zvyšné štyri o udržanie sa v súťaži. Po záverečnom kole posledné dva celky automaticky vypadnú do druhej ligy a mužstvo, ktoré skončí v nasledujúcej sezóne na dvanástom mieste, bude hrať baráž s víťazom druhej ligy. To je opäť novinka, ktorá tu doteraz v kategórii mužov nebola.
Toto sú podľa vás zmeny, ktoré by mali prispieť ku kvalite prvej ligy?
- Podľa mňa áno.

reklama

Nechýbal na štadióne ani počas Majstrovstiev sveta 2011 na Slovensku. Foto: archív jr

Možno je to naivná otázka, ale môžete z pozície šéfa prvej ligy pomôcť hokeju v Trnave?
- Ešte v minulej sezóne som bol členom výkonného výboru HK Trnava, ale vzhľadom na moju novú úlohu na slovenskom zväze som sa funkcie v Trnave vzdal. Napriek tomu som ostatným členom povedal, že som kedykoľvek ochotný pomôcť radami.
Ale ako poradiť tímu, ktorý deklaruje, že chce stavať na vlastných odchovancoch, a pritom to na popredné priečky v súťaži už nestačí? Mládežnícka základňa je na tom každý rok kvalitatívne aj kvantitatívne horšie.
- V Trnave sa musia zohnať peniaze na kvalitnejších, respektíve skúsenejších hráčov. Myslím si, že ani fanúšikovia, ani vedenie Mesta by neboli nadšení, keby nám hrozil pád do druhej ligy.
Lenže trnavský zimný štadión stále zíva prázdnotou. Na takúto vizitku sa sotva chytia sponzori...
- Začnem z opačného konca. Príchodom Richarda Turaza a Martina Hrnčára sa skvalitnila práca v klube. Len v uplynulej sezóne sme mali v prípravke sedemdesiat detí, pokiaľ z nich bude dvadsať pokračovať, bude to úspech. Myslím si, že toto je začiatok dobrej cesty. Problém nízkej pôrodnosti a menšieho záujmu detí o šport je nielen trnavský, ale celoslovenský. Veď dnes mnohí ľudia ešte ani v tridsiatke nemajú deti, tak koho máme v kluboch vychovávať? Momentálne existujú rôzne programy, vďaka ktorým sa do mládeže nalievajú peniaze. Ako príklad uvediem majstrovstvá sveta, ktoré sa konali u práve nás. Výnos z nich putuje do mládežníckeho hokeja. Medzi kluby sa rozdelilo okolo dvoch miliónov eur, z toho približne šesťdesiat tisíc putuje do Trnavy. Vzhľadom na počet súťaží, ktoré sa v Trnave hrajú, patrí náš klub medzi top osem.
Takže ešte raz. Ako prilákať ľudí na hokej v Trnave?
- V prvom rade zopakujem známy fakt, že Trnava je predovšetkým futbalové mesto. Hokej je, bohužiaľ, na vedľajšej koľaji. Mojím cieľom ešte ako prezidenta HK bolo dotiahnuť na zápas priemerne tisíc divákov. Ale pozrime sa na corgoňligové štadióny. Na futbal niekde chodí len okolo päťsto - sedemsto ľudí. Keď tam chodí tak málo fanúšikov, koľko ich chceme my na prvoligovom hokeji? Ľudia celkovo strácajú o šport záujem. Svetlou výnimkou je Banská Bystrica, kam chodí na oba športy dosť fanúšikov. Preto si myslím, že v Trnave by bol plný štadión len vtedy, keby sme hrali o extraligu. Druhá vec je, že Trnavčania sú veľmi nároční diváci a obávam sa, že by na zimák začali chodiť skutočne až vtedy, keby sa tu hrala extraliga.
V minulosti hrala slovenská hokejová reprezentácia v Trnave nejaké prípravné zápasy. Nebola by aj toto cesta, ako prilákať ľudí na štadión?
- Na Slovensku je v súčasnosti viac kvalitnejších štadiónov ako náš trnavský. A reprezentačných zápasov zas až tak veľa nie je. Postavením dvoch kvalitných hál v Košiciach a Bratislave ani nehrozí, že by sa reprezentácia mohla objaviť v dohľadnom čase v Trnave. Mesto tak zostáva vhodným miestom pre rôzne mládežnícke národné výbery, ktoré sa tu objavujú na kempoch alebo v zápasoch.
Aké ďalšie ciele si dáva slovenský hokej? Nehrozí po úspešnej organizácii majstrovstiev sveta útlm?
- Toho sa neobávam, pretože sa blíži zimná olympiáda v ruskom Soči. Z tohto pohľadu bude pre nás kľúčové vystúpenie na majstrovstvách sveta vo Fínsku a Švédsku v budúcom roku. Potrebujeme sa kvalifikovať priamo na olympiádu, a nie hrať ešte rôzne kvalifikačné turnaje. Tento cieľ je dosť vysoký na to, aby slovenský hokej nepostihol žiaden útlm. Navyše, 17. augusta by sme sa mali dozvedieť aj meno nového reprezentačného trénera.
Čo sa týka otázky národného trénera, sú už známe mená všetkých kandidátov?
- Osobne si myslím, že budú kandidovať iba dvaja - traja...
Môžete prezradiť meno svojho favorita?
- Jediné, čo môžem povedať je, že Ján Filc dosiahol s národným tímom najviac, Slovensko ho miluje, a má skvelé renomé u hráčov. Otázka je, či by túto úlohu znova prijal. A či je aj iné riešenie...
Asi sa ukázalo, že voľba zahraničného trénera nebola šťastná.
- To už nie je otázka na mňa...
 

Kto je Jozef Rusnák
Narodil sa 22.3.1960 v Trnave. S manželkou Helenou má dve dcéry, Andreu (31) a Martinu (26). Má vnuka Patrika. Je súkromným podnikateľom v oblasti poľnohospodárstva. Je členom výkonného výboru SZĽH a prezidentom 1. hokejovej ligy.
 

Pri pózovaní s nemeckým fanúšikom ešte netušil, že tento súper nám na šampionáte pripraví nepríjemnú prehru. Foto: archív jr