Spartakovec Karol Kohúcik by oslavoval 95 rokov

ŠPORT - Futbal - Spartak | 25.6.2020, 07.39, prispievatelia

Predchodcom trnavského Spartaka bol v štyridsiatych rokoch minulého storočia TŠS, teda Trnavský športový spolok. Pod touto hlavičkou odohrali Trnavčania nielen päť ročníkov slovenskej ligy, ale začali svoje účinkovanie aj v československej lige v roku 1945.

Farby mužstva zo slovenského Ríma v tom čase zastupovali brankár Štajer a hráči Benedikovič, Jakubčík, Kohúcik, Križan, Malatinský, Marko, Papp, Pastucha, Podhorec, Stankovič a Tibenský. A práve jeden z tejto silnej hráčskej skupiny, trnavský rodák Karol Kohúcik, by sa bol vo štvrtok 25. júna 2020 dožil 95 rokov.

Patril do povestnej trnavskej dorasteneckej liahne a po skončení vojenčiny sa mu podarilo presadiť sa aj do silnej zostavy áčka.

Ligovú premiéru v trnavskom drese mal na jeseň 1947 v Plzni proti domácej Viktorii. Strelecky sa mu podarilo presadiť až na jar práve v domácej odvete proti tomuto svetoznámemu pivárskemu mestu.

Trnava zdolala Plzeň 5:2 (2:0) a dvadsaťdvaročný Karol Kohúcik strelil svoje prvé dva trnavské ligové góly. Ďalšie pridali Marko, Pastucha a Jakubčík. Bolo to v jeho siedmom zápase za TŠS.

reklama

V úvodnej sezóne 1947/48 odohral osem stretnutí a dal tri góly. Rešpekt na ihrisku a pozornosť publika si získal nielen hrou, ale aj hustou tmavou hrivou.

Hoci nevynikal takou postavou ako Podhorec, či Križan a bol skôr spolutvorca hry vtedajšieho trnavského útoku, neváhal zasiahnuť aj razantnejšie.

Žiaľ, práve pri jednom z takýchto nespočetných súbojov utrpel v roku 1948 zranenie kolena, kvôli ktorému na jeseň 1952 musel v najlepších futbalových rokoch, ako 27-ročný, skončiť s vrcholovým futbalom.

Najúspešnejším futbalovým obdobím Karola Kohúcika tak zostala jeseň 1948, ktorá sa hrala iba jednokolovo, pretože od jari čakala vtedajší československý futbal prvá z viacerých reorganizácií.

Karol odohral 11 z trinástich stretnutí a súperom strelil päť gólov. V roku 1949 sa už hralo systémom jar – jeseň a ten už taký úspešný nebol, keď po spomínanom zranení odohral len sedem stretnutí a dal 3 góly.

Nasledujúci rok, pred preradením Trnavy do nižšej súťaže, zohral dvanásť zápasov bez gólového efektu. Vynahradil si to však v roku 1952, keď nastúpil v 25 stretnutiach a strelil 4 góly.

Bola to pre Karola zároveň rozlúčková sezóna. Svoj posledný ligový duel v trnavskom drese zohral na jeseň 1952 proti celku Slovena Žilina.

Rozlúčka nebola vôbec veselá, veď Trnava prehrala 2:3 (2:2). V kronike futbalovej Trnavy má tak Karol Kohúcik zaevidovaný sumár 63 ligových zápasov a 15 strelených gólov.

Zaujímavosťou, ba dokonca určitou raritou bolo, že futbalovým vzorom Kohúcika bol jeho vlastný spoluhráč, menovec Karol Tibenský.

Táto skutočnosť veľmi veľa napovedá o štýle a spôsobe hry, ktorou sa Kohúcik prezentoval na ihrisku.

Vynikal technikou, tvorivosťou, dobrým pohybom, ale i nekompromisnosťou a využívaním každej príležitosti na ohrozenie súperovho brankára.

Jeho bývalí, dnes už nežijúci spoluhráči, obranca Štefan Slanina i nezabudnuteľný brankár Imrich Stacho, vždy vyzdvihovali veľmi pozitívne aj jeho ľudskú stránku.

Bol jedným z tých, čo držali mužstvo pokope aj za nepriaznivých okolností.

Tak ako zranenie zabránilo Kohúcikovi odohrať ďalšie ligové zápasy, prípadne streliť i ďalšie ligové góly, aj nekompromisná smrť (9. júla 2001) mu neumožnila dožiť sa okrúhlej osemdesiatky v kruhu svojej rodiny, priateľov a známych.

História a kronika trnavského futbalu však má vo svojich análoch navždy zapísané aj meno Karola Kohúcika a spomína na neho s úctou.

(mr)