Spolok sv. Vojtecha v Trnave oslavuje 150. výročie založenia

RELAX - Na ulici | 5.7.2020, 07.51, prispievatelia

Stručná veta z Historického kalendára pripomína, že 8. júla 1870, teda práve pred 150 rokmi, uhorské Ministerstvo osvety a školstva schválilo stanovy Spolku sv. Adalberta (Vojtecha) v Trnave.

Budova Spolku sv. Vojtecha. Foto: Petra Radványiová

Stalo sa to po predchádzajúcom schválení cirkevnou vrchnosťou a dovŕšilo skoro 14 rokov trvajúce úsilie Andreja Radlinského (1817 - 1879)  o založenie tohto celoslovenského katolíckeho spolku so zameraním na vydávanie školských učebníc, kalendárov a náboženských kníh v slovenskom jazyku pre ľud. 

Andrej Radlinský musel byť dobre informovaný o tomto kroku, lebo už deň predtým, 7. júla 1870, vyšlo v Skalici (v tom čase Uhorská Skalica) prvé číslo obnovených Katolíckych novín ako tlačového orgánu Spolku sv. Adalberta (Vojtecha).

Informácia o tom, že ich vydavateľom je nový spolok, bola zdôraznená nielen na titulnej strane novín ale opakovala sa aj v tiráži na ich poslednej strane.

reklama

Katolícke noviny vo svojom treťom čísle, ktoré vyšlo 21. júla 1870, zverejnili na prvej strane oznámenie v slovenskom i v maďarskom jazyku o tom, že stanovy Spolku sv. Vojtecha sú už od „Ministeria osvety a verejného vyučovania“ potvrdené.

O týždeň neskôr, v ďalšom čísle sa objavil zasa list, ktorým Andrej Radlinský ako člen prípravného výboru a dočasný správca zvolával valné zhromaždenie spolku do Trnavy na 14. septembra 1870 a zároveň publikoval aj jeho stanovy.

Iróniou osudu bolo, že práve na tomto zakladajúcom zhromaždení ho aj napriek jeho zásluhám „odstavili“ na druhú koľaj, nebol zvolený ani do výboru spolku a ako akési odškodné mu udelili len titul čestného doživotného podpredsedu. 

Katolícke noviny z júla 1870 s oznámením o potvrdení stanov Spolku sv. Vojtecha „Ministeriom osvety a verejného vyučovania“ v slovenskom i v maďarskom jazyku.

Andreja Radlinského, ktorý sa zapísal do histórie ako jedna z najvýraznejších a najzaslúžilejších osobností slovenského národného, náboženského a kultúrneho života 19. storočia, ocenili až ďalšie generácie.

V júli roka 1930 mu pri príležitosti 60. výročia založenia Spolku sv. Vojtecha slávnostne odhalili pomník pred farským kostolom v Kútoch, kde dlhé roky pôsobil.

V júli roka 1967 zasa slávnostne odhalili pamätnú tabuľu s bustou na pôvodnom mieste jeho rodného domu v Dolnom Kubíne.

V tom istom roku pribudla aj ďalšia pamätná tabuľa na fare v Kútoch a o 50 rokov neskôr tam otvorili aj Pamätnú izbu Andreja Radlinského.

Titulná stránka obľúbeného kalendára Pútnik svätovojtešský na rok 1872.

V Trnave, kde spolok dodnes sídli, pamiatku tohto národného buditeľa, jazykovedca, pedagóga, redaktora, vydavateľa, autora slovenských učebníc a náboženských publikácií a rímskokatolíckeho kňaza, ktorý sa zaslúžil aj o založenie Matice slovenskej v Martine a slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, nám pripomína pamätná tabuľa na budove Spolku sv. Vojtecha, ktorá sa nachádza práve na ulici nesúcej jeho meno.

Okrem iného, Trnava bola aj miestom slávnostnej inaugurácie poštovej známky s portrétom Andreja Radlinského, ktorú vydala Slovenská pošta v júli roka 2017 pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia.

A prečo sa v názve spolku pôvodne uvádzalo meno sv. Vojtecha len v zátvorke?

Radlinskému bolo jasné, že patrón spolku musí byť prijateľný nielen pre cirkevných predstaviteľov, ale aj pre uhorskú vládu a pritom by mal mať aj vzťah k slovenským dejinám.

S pôvodným návrhom pomenovať nový a samostatný slovenský katolícky spolok podľa slovanských apoštolov - vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda neuspel.

Pamätná tabuľa na ulici Andreja Radlinského v Trnave. Foto: Petra Radványiová

Preto hľadal iné možnosti a „priechodného“ ochrancu spolku našiel v osobnosti českého biskupa a mučeníka sv. Vojtecha (956-997), ktorý bol patrónom katolíckej cirkvi v Poľsku, kde zahynul ako misionár.

Jeho kult sa potom z Poľska rozšíril prakticky do celej Európy. Malo to síce jeden háčik, že ako Vojtecha ho poznali len v Poľsku a v Čechách, no v Uhorsku, v Nemecku a inde bol známejší pod svojím birmovným menom Adalbert.

Ale práve toto Radlinský šikovne využil a keďže v časoch tvrdej maďarizácie v druhej polovici 19. storočia meno Vojtech znelo úradom príliš slovansky a panslávsky, radšej diplomaticky pristúpil na kompromis s jeho latinsko - nemeckou podobou – sv. Adalbert. 

PETER RADVÁNYI