Príbeh Zdenky Schelingovej: Prvá slovenská blahoslavená zomrela pred 65 rokmi v Trnave

RELAX - Tí sú naši | 31.7.2020, 14.12, prispievatelia

Pred 65 rokmi v Trnave umrela blahoslavená Zdenka Schelingová.

Pamätná tabuľa bl. sestry Zdenky Schelingovej v trnavskej nemocnici na budove, kde umrela. Foto: Dodo Procháska

V areáli bývalého starého cintorína Na Kalvárii v Trnave sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že tam bola pochovaná blahoslavená sestra Zdenka.

Sestra Zdenka, rodáčka z Oravy a vlastným menom Cecília Schelingová (1916-1955), bola členkou Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža.

Po absolvovaní ošetrovateľskej školy pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave na internom a neskôr ako laborantka a asistentka na röntgenologickom oddelení. 

Tzv. víťazný február, prevrat vo februári roku 1948 odštartoval v bývalom Československu obdobie otvoreného prenasledovania cirkvi a sestra Zdenka sa stala obeťou zvôle komunistickej nenávisti.

Za pomoc prenasledovaným kňazom, ktorí sa liečili v nemocnici, ju začiatkom roka 1952 zatkla štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom pobyte vo vyšetrovacej väzbe, kde ju kruto mučili, bola postavená pred súd.

Ten ju 17. júna 1952  odsúdil na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu.

V priebehu ďalších rokov prešla viacerými väznicami, až sa nakoniec dostala do väzenskej nemocnice na Pankráci v Prahe.

Mučenie a väznenie podlomilo jej zdravie natoľko, že lekári považovali jej zdravotný stav za beznádejný. Mala rakovinu a aby nezomrela vo väzení, 16. apríla 1955 ju podmienečne prepustili na slobodu.

Pamätná tabuľa blahoslavenej Zdenky Schelingovej na Starom cintoríne v Trnave. Foto: Dodo Procháska

Previezli ju do Bratislavy, ale tam nemala kde skloniť hlavu, lebo pre strach, ktorý vtedy panoval, ju do nemocnice neprijali.

Nakoniec sa našla obetavá duša v Trnave, pani Apolónia Galisová, ktorá ju prichýlila vo svojom dome. Sestra Zdenka sa tak vrátila do mesta, kde v mladosti chodila „k Uršulínkam“ do meštianskej školy.

Jej zdravotný stav sa ale zhoršil do takej miery, že ju o tri dni neskôr museli previesť do nemocnice, kde onedlho, v posledný júlový deň roku 1955, vydýchla naposledy.

Mala len 38 rokov.

Pochovali ju 2. augusta na spomínanom Starom cintoríne v Trnave. 

Pokoj nemala ani po smrti. Starý cintorín v roku 1979 zrušili a pozostatky sestry Zdenky po exhumácii previezli najprv na kláštorný cintorín do Podunajských Biskupíc a o 24 rokov neskôr, v roku 2003, do tamojšieho kláštorného kostola.

Poštová známka s portrétom blahoslavenej sestry Zdenky, ktorú v roku 2005 vydala Slovenská pošta na jej počesť pri 50. výročí jej smrti. Známka bola  slávnostne uvedená v Trnave. Zdroj: pofis.sk

V roku 1970 Krajský súd sestru Zdenku nielenže oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady ale Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, čím jej umožnil úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu. Pravda, in memoriam.

No na sestru Zdenku a jej mučenícku smrť sa nezabudlo.

Po ukončení procesu blahorečenia ju pápež Ján Pavol II. počas jeho návštevy Slovenska v septembri 2003 vyhlásil za blahoslavenú a sestra Zdenka sa tak stala prvou blahoslavenou ženou v našich novodobých dejinách. 

V Trnave nám sestru Zdenku pripomína nielen pamätná tabuľa z roku 2004  na Starom cintoríne ale aj ďalšia v trnavskej nemocnici, na budove, v ktorej umrela.

Okrem toho mestské zastupiteľstvo jej v  roku 2008 udelilo Čestné občianstvo mesta Trnava in memoriam a od roku 2017 jej meno nesie aj jedna z ulíc nášho mesta.

PETER RADVÁNYI